Ondrej Debnár už ako malý chlapec chodil s otcom na futbalové ihrisko. „Futbal ma pripravil o voľný čas. Keď kamaráti išli vonku alebo na diskotéku, tak ja som trénoval na ihrisku. Na druhej strane som vďaka nemu zažil okamihy, na ktoré budem do konca života spomínať. Mladým začínajúcim futbalistom by som poradil, aby sa nikdy nevzdávali. Niekto je prirodzený talent a niekto sa musí pre zmenu na veľkého hráča vypracovať tréningami.“
V kariére podpolianskeho rodáka zanechali najvýraznejšiu stopu tréneri Vladimír Weiss a Michal Hipp. „Čo sa týka debutu medzi seniormi, na to si presne nespomínam. Ako dorastencovi mi vybavili ostaršenie a nastupoval som v II. lige Východ. Kopačky na klinec som ešte nezavesil, pretože občas si ešte zahrám za Očovú.“
Značnú časť kariéry strávil Debnár v Artmedii Petržalka. „Ako chlapec z dediny som prišiel do veľkého mesta. Postupom času som sa však aklimatizoval. Po príchode klubu ma najviac prekvapil profesionálny prístup k futbalu. Mestské derby zápasy proti Interu a Slovanu boli nezabudnuteľné, keďže všetci sme sa medzi sebou poznali. Ľudia doslova žili futbalom. Na corgoňligový titul zo sezóny 2004/2005 veľmi rád spomínam. V zime som prišiel z maďarského Šoproňu, v jarnej časti sme zabrali a nakoniec sme sa stali majstrami.“
V sezóne 2005/2006 sa Artmedii ako druhému slovenskému klubu v histórii podarilo postúpiť do skupinovej fázy Ligy Majstrov. „Vôbec sme nečakali, že v úvodnom stretnutí 2. predkola zdoláme Celtic Glasgow vysoko 5:0. Zistili sme, že sa dá hrať s každým súperom. Po úspešnej penaltovej dráme v Belehrade nás zaplavila neopísateľná radosť.“
Futbalová rozprávka Petržalky pokračovala aj v skupinovej fáze, pričom len jeden strelený gól ju delil od postupu do osemfinále. „Určite nás to mrzelo. Keby dal Blažej Vaščák gól, ideme ďalej. Škoda, že sa zápas na San Sire proti Interu Miláno uskutočnil pred prázdnymi tribúnami. Keď je plný štadión, tak sa hrá oveľa lepšie a hráčov to vyburcuje vás to k lepším výkonom. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorá sa zomkla a išli spoločne za úspechom.“
V lete 2007 sa odchovanec TJ Družstevník Očová vrátil do mesta pod Urpínom. „Prostredie v Dukle som poznal, keďže za jej béčko som nastupoval počas vojenčiny. Za kapitána si ma zvolili spoluhráči, bola to pre mňa veľká zodpovednosť. Zápasy proti Artmedii boli pre mňa veľmi špecifické. V Petržalke si ma dodnes veľmi vážia.“
Debnár odohral za slovenskú reprezentáciu štyri zápasy, pričom nastúpil aj proti kolíske futbalu Anglicku „Bol som prijemne prekvapený, keď som dostal premiérovú reprezentačnú pozvánku. Pred každým duelom panuje trochu nervozity, avšak tá počas neho opadne. Debutoval som v prípravnom stretnutí proti Iránu. Duel proti Anglicku bol pre mňa veľkou skúsenosťou a neskutočným zážitkom. Odohral som prvý polčas. Veľmi som sa snažil. Po zápase som si vymenil dres s Philom Nevillom.“
Koncom leta 2015 sa skúsený futbalista vrátil do rodnej Očovej, kde pôsobil do marca 2019. „Profesionálny futbal sa s tým amatérskym futbalom nedá porovnať. Chcel som chalanom odovzdať svoje skúsenosti. Dal som si za cieľ hrať pekný útočný útočný futbal, ktorý by sa páčil hlavne fanúšikom.“
„Talenty sa určite nájdu aj na dedine. Vždy je to o prístupe a túžbe hrať futbal. Od detstva treba viesť mládež k športovaniu, pričom treba začať už vo škôlke. Dôležité je hlavne deti motivovať a povzbudzovať,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Ondrej Debnár.
FOTO: FC Petržalka, Obec Hrochoť
