Pre Jána Tereňa boli derby zápasy vždy niečo špeciálne: Vígľašu dávam palec hore za prácu s mládežou

Pre Jána Tereňa boli derby zápasy vždy niečo špeciálne: Vígľašu dávam palec hore za prácu s mládežou

Futbalové začiatky Jána Tereňa sú späté s klubom LB Zvolen. Súťažný debut medzi seniormi, ktorý absolvoval v drese Slatinských Lazov mal víťaznú príchuť. S aktívnou hráčkou kariérou sa rozlúčili vo veku 33 rokov ako hráč Vígľaša. Aj napriek tomu, že zavesil kopačky na klinec futbalu zbohom nedal. Najskôr trénoval seniorov na Pstruši  a následne sa z neho stal prvý muž vígľašského futbalu. 

PRVÝ KONTAKT S FUTBALOM 

Na detstvo mám veľmi pekné spomienky. Po návrate zo školy som dal tašku do kúta a vybral som sa za kamarátmi. Zložili sme sa na loptu a hrali futbal, až kým nebola tma. S futbalom som oficiálne začal ako 13-ročný, konkrétne za LB Zvolen. Bolo to na pozícií brankára. Futbal je šport, ktorý si vás podmaní do konca vášho života . Vďaka futbalu som spoznal veľa dobrých kamarátov. Stál ma však aj veľa času, ktorý som mohol venovať rodine. 

SLATINSKÉ LAZY 

Obdobie strávené v Slatinských Lazoch bolo krásne. Oslovil ma Ondrej Bahýl, nakoľko vo Zvolene boli kvalitní brankári. Mali sme 17-zápasovú sériu bez prehry. Na tú dobu sme mali nadštandardné podmienky – bazén, sauna, klubovňa. Okrem brankárskeho postu som si vyskúšal asi všetkoy pozície. Práve na Slatinských Lazoch som absolvoval súťažný debut medzi seniormi. Bol víťazný, nad Vígľašom sme triumfovali 3:1. Najvyššie víťazstvo sa zrodilo v júni 1986, Sásu sme zdolali 10:0. 

V Slatinských Lazoch som si zahral s Pavlom Jablonkom, Babicovcami, V. Žlnkom, B. Severínym, Kolibíkom, Jedličkom, Kohútom, Kulichom, Drdošom, Výbohom, Bartošovcami, Haríkom, Kurčíkom, Výboštekom a aj súčasným trénerom zvolenskej U19 Jánom Oravcom. V roku 1990 došli k fúzii Slatinských Lazov so Zvolenom, Lokomotíva Slatinské Lazy. Po jeseni sme obsadili 3. miesto. Jarnú časť sme odohrali, no do ďalšej sezóny sa klub už neprihlásil. 

POD VÍGĽAŠSKÝM ZÁMKOM 

Kontaktoval ma vtedajším predseda klubu Ján Budáč. Toho času bol trénerom Peter Záchenský. Aj na Pstruši sa stretla skvelá partia – Ján Paučo (Guľo), Jamrich, Krajniak (Brčo), Malatinec (Minďo), Kubovský, Valach, Košičiar, Raiman, Uhliar, Purdek, Škrečko, Gaal, Cerovský, Jožko Budáč… Hráčsku kariéru som ako brankár ukončil vo 33 rokov práve na Pstruši. 

DERBY AKO REMEŇ 

Vzájomné merania síl medzi Slatinskými Lazmi, Vígľašom, Očovou  Zvolenskou Slatinou a Stožkom mali vždy svoje čaro. Krásne góly, fauly, vyostrené situácie, červené karty a podpichovačky, kto je lepší.  Okulahodiace gólové momenty boli k videniu predovšetkým na turnajoch v okolitých dedinách. 

TRÉNERI, KTORÍ MA OVPLYVNILI 

Vo Zvolene zanechali najvýraznejšiu stopu v mojej hráčskej kariére Richard Siegel (priviedol ma k futbalu), Balág, Július Siegel, Jozef Hrdlička starší a Viliam Almáši. V Slatinských Lazoch to boli Pavol Jablonka, Ján Kubala, Jozef Grík a Jozef Záchenský. Na Vígľaši Peter Záchenský a hrajúci tréner Malatinec. 

TRÉNERSKÉ ZAČIATKY 

Nakoľko sa Jánovi Budáčovi nepodarilo zohnať trénera pre mužov, oslovil ma, či by som to nezobral ja. Slovo dalo slovo a nakoniec sme sa dohodli. Funkcie je som sa ujal v sezóne 1997/1998, vtedy sme hrali II. triedu. Počas môjho pôsobenia chodilo na tréningy veľa hráčov, niekedy som mal na starosti aj dorast. Boli intenzívne, vedené hravou aj fyzickou formou. Nesmeli chýbať štandardné situácie. Preferoval som útočný futbal, založený na dobre postavenej obrane. 

Čo sa týka trénerských čias, najradšej spomínam na roky 2000-2002, kedy sa pod mojim vedením stretol výborný kolektív. Na domácej pôde sme dva a pol roka neokúsili chuť prehry. Z III. triedy sme postúpili do II. triedy a ako nováčik II. triedy sme hneď postúpili do I. triedy. Ak ma pamäť neklame, takýto husársky kúsok sa už žiadnemu trénerovi v ObFZ Zvolen nepodaril. Pričinili sa o to Peter Chamula, Martin Uhliar, Ondrej a Miroslav Válovčanovci, Slosiarik, Peter Kubovský, Černecký, Štefan Huňady, Purdek, Fábry, Budáč, Jozef Valach, Kučera, Roman Jombík, Ridzoň, Žiak, Čavrnoch, Moravčík, Pavel Olšiak, Jozef Kráľ (Kraken), Vlado Melicherčík, Daniel Poliak a Štefan Mate.

VO FUNKCII PREZIDENTA  

Vtedajší členovia výboru pod vedením starostu obce Vígľaš Pavla Výboha ma na členskej schôdzi navrhli a následne zvolili do funkcie prezidenta klubu. Kam som ako prezident vígľašský futbal posunul, musia posúdiť iní. Muži pod vedením trénera Miroslava Uhliara obsadili v roku 2011 (II. trieda) 3. miesto. 

OKAMIHY FUNKCIONÁRSKEJ KARIÉRY 

Došlo k premenovaniu klubu na MFK Vígľaš/Pstruša. Písal sa rok 2013 a zastával som pozíciu vedúceho mužstva. Hralo sa posledné kolo, Sielnica prehrala v Teranoch 2:1. Vígľaš cestoval do Železnej Breznice a tréner Milan Zošiak odcestoval na dovolenku. Poverili ma, aby som viedol mužstvo v poslednom zápase. Po polčase sme prehrávali 1:0. Počas prestávky som mužstvo v kabíne hecoval a povzbudzoval. Duel sme dvoma gólmi Petra Čavrnocha otočili a radovali sa z návratu do I. triedy. 

BUDÚCNOSŤ SENIORSKÉHO FUTBALU NA PSTRUŠI A V SLATINSKÝCH LAZOCH 

Nemyslím si, že sa futbal na Slatinských Lazoch obnoví, nakoľko situácia je zlá. Nie sú financie a na futbal dupľom. Však si zrátajte, koľko mužstiev sa za posledných 20 rokov už neprihlásilo do súťaže. V sezóne 2000/2001 mala I. trieda 14 tímov, II. trieda 14 tímov a III. trieda (SEVER/JUH) 16 tímov, pričom v nej boli aj béčka. To je 44 mužstiev. Dnes už existuje len I. trieda. Súčasná doba zapríčinila úpadok futbalu na dedinách, s tým však nič nenarobíme. 

Čo sa týka seniorského futbalu na Vígľaši, nevidím to ružovo. Bodaj by som sa mýlil. Palec hore dávam klubu za prácu s mládežou. Maroš Jakuba, Ivan Černecký, Janko Výboh a zanietení rodičia odvádzajú skvelú robotu. 

O SYNOVI TOMÁŠOVI 

Tomáš mal veľké predpoklady stať sa dobrým futbalistom. Jeho rozhodnutie nepokračovať v staršom doraste Zvolena ma prekvapilo, no rešpektoval som ho. Vrátil sa na Vígľaš, kde s futbalom aj začínal a ako 17-ročný debutoval pod trénerom Kubovským medzi seniormi. Odohral asi štyri sezóny a futbalu sa rozhodol dať zbohom. O to viac ma prekvapilo, že ho po 10-tich rokov prehovorili k návratu. Najlepšie roky mal za sebou. Snažil sa dať okolo seba dokopy partiu chalanov, no nepodarilo sa mu to. Momentálne sa lásku k futbalu snaží odovzdať svojmu 8-ročnému synovi Nikolasovi, ktorí pôsobí v Oranjes Zvolen. 

 

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *