Trénerskému remeslu sa Juraj Ostrolucký už 16 rokov a jeho trénerskými rukami prešli hráči ako Adam Žlnka, Lukáš Ľalík, Jakub Žilka či Dalibor Dvorský . Ako tréner mal Juraj Ostrolucký ponuky aj z iných klubov, no keďže jeho srdce patrí Detve odmietol ich.
HOKEJOVÁ KARIÉRA
S hokejom som začal od prípravky. Prešiel som všetkými mládežníckymi kategóriami. Keď som 14 rokov tak mi tréner Unterfranc oznámil, že pôjdem na výber do reprezentácie národného tímu do 15 rokov. Najskôr som si myslel že je to nejaký vtip. V tej dobe a z Detvy do reprezentácie. Bol to pre mňa taký malý no veľmi pozitívny šok. Po výbere mi oznámili že so mnou počítajú ďalej, no na významnejšie zápasy a turnaje ma už nevolali.
V dorasteneckom veku som si škaredo zranil koleno, ktoré mi museli niekoľkokrát operovať No aj napriek tomu som sa hokeja vzdať nechcel. Zakazovali mi ho doktori aj rodičia, no videli, že to nepomôže…Tak som teda pokračoval, aj keď až cez takú bolesť , že som po tréningoch osamote plakal. Aj kvôli tomu že som vedel, že žiadnu kariéru neurobim. No pokračoval som ďalej. Z dorastu do juniorov a potom do A – tímu mužov. Hral som za mužov, keď bol klub ešte HK Detva, potom MHK Detva ako farma Zvolena.
Potom som išiel na hosťovanie do Rimavskej Soboty a Lučenca. V roku 2007 vznikol klub HC 07 Detva a tak som sa vrátil. Hneď v prvej sezóne sme mali jasný cieľ, postup do prvej ligy. Podarilo sa. Mal som možnosť zahrať si takými hráčmi ako Dušan Pohorelec, Karol Ozorák , Peter Konder ale aj inými super chalanmi. Stretla sa tam fantastická partia chalanov a prejavilo sa to aj na samotnom výsledku, ktorým bol postup…Potom som ešte nejaké 2 – 3 sezóny hral druhú ligu, ale operované koleno, ktoré už neposlúchalo a často vyskakovalo som musel hráčsku činnosť ukončiť a venovať sa len činnosti trénera mládeže.
TRÉNERSKÁ KARIÉRA
Svoju prvú licenciu som získal ešte ako 19 – ročný hráč juniorov. Začal som teda trénovať prípravku. Na nasledujúcu sezónu mi pribudli aj mladší a starší žiaci. Potreboval som si teda zvýšiť trénerskú kvalifikáciu a tak som sa pobral ju získať. Ako tréner pôsobím už cca 16 rokov. Učil som sa od trénerov, ktorí niekedy trénovali aj mňa. Dosť mi pomohol tréner Unterfranc.
Neskôr pán Kašica, Šmálik, ale veľa mi dali aj tréneri Gurtler a chorvátsky tréner Vlado Kučera. Neskôr som začal spolupracovať s Dušanom Pohorelcom v klube Blesky. A práve Dušanovi som vďačný najviac. Odovzdal mi veľa z profesionálnej stránky, ale aj z tej ľudskej. A som veľmi rád, že ho nemusím nazývať “trénerský kolega” ale priateľ.
Pomáhal mi prekonať ťažké obdobie, keď v Detve boli dva kluby. No spomínam na to veľmi rád. Mali sme krásne obdobie. Mladší a starší žiaci vyhrali 2 ligu. Zúčastňovali sme sa zahraničných turnajov a niektoré sa nám podarilo vyhrať. No najpamätnejší je pre mňa turnaj vo Francúzsku, kde sme dokázali zdolať ťažkých súperov a vyhrať 1 miesto.
ZNÁMI ZVERENCI
Mal som možnosť trénovať aj hráčov, ktorým sa celkom darí. Adam Žlnka ,Dalibor Dvorský, Jakub Žilka, Lukáš Lalík, Martin Ďaloga, aj keď ten už skončil, ale aj hráčov ktorí sa stále posúvajú ako Miro Forgáč, Matej Debnár a Denis Sivok Trénoval som ako žiaka aj Tomáša Čajkovského, z ktorého sa stal neskôr môj trénerský kolega a priateľ. Momentálne pôsobí ako tréner mládeže v Bieloruskom Soligorsku.
PȎSOBENIE V HC 07 DETVA
Momentálne sa venujem mládeži ako tréner v klube HC 07 Detva. Snažím sa s manažérom Chlebničanom a trénermi pracovať na zdokonalení tréningov, aby nám mohli vzrásť perspektívny hokejisti ale aj hokejistky. Keďže som mal, ale aj mám v tíme dievčatá treba urobiť tréningový proces, aby to vyhovovalo aj im. Naše baby dosahujú celkom fajn výsledky. Viki Kučerová a Livka Debnárová sú reprezentantky Slovenska a sezónu 2021/2022 budú hrať u mňa v kategórií dorastu.
Postupom času by som bol rád, keby sa nám podarilo vybudovať aj káder juniorov, keďže ho zatiaľ nemáme. Musíme byť trpezliví a potiahnuť mládež, aby sme aj túto kategóriu mohli vytvoriť. Dostal som aj nejaké ponuky z iných miest, no poďakoval som a ostal som doma. Tu som vyrástol a tu mám srdce. Nie som tréner, ktorý za každú cenu naháňa kariéru a výsledky.
Som obklopený úžasnými ľuďmi, ktorí mi roky pomáhajú. Trebárs ako vedúci tímu Jožko Výbošťok a Ľubka Debnárová. Pre mňa nie je dôležité vedieť, že kráčam správne, ale cítiť a vedieť že kráčam šťastne. Čiže, ak sa mi podarí u mládeži vybudovať vzťah, spokojnosť, priateľstvo a lásku k tomuto krásnemu športu menom ľadoví hokej, tak budem šťastný aj ja.
