V štruktúrach MFK Spartak Hriňová strávil Miroslav Hanes neuveriteľných 30 rokov. Počas hráčskej kariéry si zahral v jednom mužstve aj s bratmi Imrichom a Petrom. Potom ako zavesil kopačky na klinec, tak sa stal športovým manažérom Spartaka. Najviac je hrdý na príchod Michala Purdeka a Jozefa Vreštiaka. Niekoľko sezón trénoval hriňovský dorast, dres ktorého obliekal aj jeho syn Miroslav.
DETSTVO A FUTBALOVÉ ZAČIATKY
Moje detstvo bolo spojené s pohybom a športom. Ako to bolo za našich mladých čias. Prázdniny u starých rodičov, v lete futbal a kúpalisko a v zime pre zmenu hokej a lyžovanie. Futbalové začiatky boli v nejakých 8 – 9 rokoch, keď som začal chodiť na futbal ako syn „futbalovej hviezdy“, nakoľko som od malička vyrastal s futbalom.
O FUTBALOVEJ KARIÉRE
Futbalová kariéra bola prevažne spojená s MFK Spartak Hriňová. Výnimkou sú dva roky strávené na vojenčine v RH Rozvadov, na ktoré mám len tie najlepšie spomienky. A na môj futbalový dôchodok dôchodok som strávil v ŠKP Detva, v ktorom sa stretla výborná partia bývalých hráčov Detvy a Hriňovej.
Všetky derby zápasy mali svoje čaro. Boli hlavne zápasy s Detvou, ale aj zo Zvolenom a Lučencom. Počas pôsobenia v ŠKP Detva sú to stretnutia s Látkami a Detvianskou Hutou. Najviac si spomínam na priateľský zápas v Detve, keď sme sa vrátili zo sústredenia v Maďarsku a našim trénerom bola detvianska legenda Julo Kondrlík. Zápas sme vyhrali 4:1 a nakoľko Detva hrala o súťaž vyššie diváci na tribúne kričali, že aby sme si vymenili súťaže.
Seniorský debut som zažil v roku 1986, keď som ako 18 – ročný nastúpil na prvý zápas proti Hajnáčke. Vyhrali sme 4:0 a mne sa podarilo dať gól hlavou. Najviac mi utkvel v pamäti zápas vo Zvolene, kde sme vyhrali 3:1. Vyhrať nad okresným mestom v 90 rokoch bolo udalosť Ďalej to V pamäti mi tiež utkvel domáci zápas s Novákmi, ktorí sme vyhrali 3:1 a Nováky v tej sezóne postúpili do II. SNL.
Spomínam si, že spolu s bratmi Peťom a Imrom sme za Hriňovú odohrali zápas v Dolných Hámroch. A potom sme asi dve sezóny hrali za ŠKP Detva. Bolo to niečo iné, keď hráš v jednom mužstve spoločne s bratmi. Počas celej kariéry som nemal vážnejšie zranenie a hrával som vždy v dobrom kolektíve. Vrcholom bola sezóna 193-1994 keď sa nám podarilo postúpiť do III. ligy a hrali sme s mužstvami Zvolena, Lučenca, Fiľakova, Podbrezovej, Dolného Kubína, Žiliny „B“, Handlovej a Novák. Po jesennej časti sme boli na 2. mieste za Novákmi.
VO FUNKCIONÁRSKOM KRESLE
K funkcii managera som sa dostal tak, že po skončení hráčskej kariéry v MFK Spartak Hriňová ma primátor mesta Rudko Gonda prehovoril, aby som pomohol pri mužstve MFK Spartak Hriňová. Keďže ma to bavilo a futbal som miloval, tak som ostal pracovať v MFK ako tajomník manager a ISSF manager.
V rámci prípravy na majstrovský zápas som mal na starosti všetko t. j. vytvorenie plagátu na zápas, zabezpečenie vyhlásenia majstrovského futbalového zápasu v mestskom rozhlase, vyrobenie a vytlačenie lístkov na zápas, zabezpečenie dopravy a občerstvenia na zápas, nahodenie zápasových súpisiek v systéme a následné vytlačenie zápasových súpisiek pre rozhodcov.
Hráči nemali špeciálne požiadavky na stravu, ale pri žiakoch som sa snažil objednať to, čo hráčom najviac chutilo. A to bol rezeň a vyprážaný syr. Získavanie sponzorov bolo väčšinou úlohou prezidenta klubu, Ja som mal veľmi dobré vzťahy s Jožkom Košútom (stavebná firma), Peťom Vreštiakom (V-Spoj), Peťom Krnáčom (PKM Hriňová) a Jančim Malatincom (Mliekareň Koliba). Keď som ich požiadal o sponzorstvo, vždy nám boli ochotný pomôcť.
Prestupy riešili prezidenti klubu, či už to bol Jano Paučo, Miro Tršo a Števo Paučo, Ja som potom riešil len administratívnu časť – nahodenie prestupu do systému, poprípade vybavenie nového registračného preukazu. Najviac zabrať dal určite prestup Michala Purdeka z Detva, lebo po skončení hosťovania, počas ktorého sa stal Mišo najlepším strelcom I. triedy a bol asi jej najlepším hráčom súťaže. ho Detva nechcela uvoľniť. Len na základe veľmi dobrých vzťahov medzi prezidentmi mužstiev Janom Paučom a Milošom Bamburom sa podarilo vybaviť, že Detva nám Michala predala. Mišo sa stal našim hráčom a prevádzal dobré výkony za MFK Spartak Hriňová.
Najviac hrdý som na príchod Miša Purdeka a Jožka Vreštiaka, ktorí sa na staré kolená vrátil do MFK Spartak Hriňová a pre mužstvo je platným hráčom až dodnes. Keby mali mladší chlapci prístup ako má Jožo, tak by v Hriňovej určite nebol problém s futbalistami a MFK by nemal každú sezónu problém so zostavovaním mužstva. Bohužiaľ takých hráčov ako je Jožo je už veľmi málo. Každý odchod z mužstva zamrzí, ale ak má hráč na vyššiu súťaž a má na výkonnosť ,tak je potrebné sa s tým vyrovnať.
V štruktúrach MFK Spartak Hriňová som strávil cca 30 rokov, či už ako hráč alebo potom funkcionár. Po toľkých rokoch som potreboval trošku zmenu a tiež sa venovať aj rodine. Všetky víkendy som väčšinou počas sezóny obetoval futbalu, aj keď aj teraz som na futbal nezanevrel a som na každom domácom zápase a vždy som ochotný pomôcť A nakoľko syn hráva za áčko, tak aj na zápasy vonku niekedy idem pozrieť. Kam som posunul hriňovský futbal ako manažér, musia povedať iní.
TRÉNOVANIE DORASTU
K trénovaniu dorastu som sa dostal cez môjho syna, ktorý po skončení žiackej kariéry odišiel hrávať za dorast do Detvy, nakoľko v tom čase Hriňová nemala dorastenecké mužstvo. Po dvoch rokov v MFK Detva prišiel za mnou aby sme založili v Hriňovej dorast, že on zoženie hráčov. Ja som sa dal nahovoriť a mužstvo som prihlásil do IV. ligy. Oslovil Joža Šuleka, terajšieho hráča Rimavskej Soboty , ktorý v tom čase hrával za A – mužstvo MFK, či by sa nedal na trénovaniu dorastu.
Jožo aj s trénovaním začal, len týždeň pred súťažou sa vzdal, nakoľko to nestíhal, keďže bol zamestnaný a ešte aj hrával za MFK. Snažil som sa zohnať trénera a hoci som oslovil viac adeptov na tento post, nepodarilo sa mi zohnať trénera. Keďže som chlapcov nechcel nechať bez trénera, tak som začal s trénovaním dorastu ja. V tom čase mi to zaberalo všetok voľný čas, nakoľko sme dvakrát týždenne trénovali, cez víkend zápas a ešte okrem toho práca manažéra okolo ostatných mužstiev. Za pomoci rodiny a tolerancie manželky sa mi to podarilo zvládnuť.
Tréningy pod mojou taktovkou prebiehali normálne, keďže som nemal trénerskú licenciu. Snažil som sa pri tréningoch využiť skúsenosti z mojej hráčskej kariéry. Keďže v mužstve pôsobil aj môj syn, bolo to náročnejšie. Aj jemu patrí veľká vďaka. Organizoval účasť hráčov na tréningoch, zápasoch, zháňal hráčov do mužstva a v mojej neprítomnosti viedol tréningový proces.
Ako tréner asi najviac spomínam na môj prvý zápas v Šalkovej, kam sme prišli ako nováčik súťaže v zostave, v ktorej sme sa stretli prvý krát a nevedeli sme čo nás čaká. Odohrali sme veľmi dobrý zápas a vyhrali sme 10:0, čo bol veľmi dobrý vstup do súťaže. Súťažou sme prešli ako nôž maslom a vyhrali sme ju s 10 – bodovým náskokom. Ďalší zápas, na ktorý rád spomínam je posledný zápas v tejto súťaží, keď sme hrali v Podbrezovej s Breznom, ktoré bolo na 2.mieste a my sme vyhrali 8:0. Za Brezno v tom čase hrali hráči, ktorí prešli cez mládežnícke kategórie Podbrezovej a nám sa ich podarilo ponížiť s chlapcami čo chceli hrať futbal so srdcom a mali z toho radosť.
V minulosti bol nedostatok hráčov dôvodom odhlásenia dorastu zo súťaže. Sú silné ročníky, kde je dostatok kvalitných hráčov, ale potom príde jeden-dva ročníky, kde nie sú hráči a po odchode hráčov do vyššej vekovej kategórie nie je možnosť prihlásiť mužstvo do súťaže. Doplnenie hráčmi zo starších žiakov nie je stále možné, nakoľko väčšina zápasov sa hrá v jeden deň a je veľký rozdiel hrať majstrovský futbalový zápas súperovi, ktorého hráči sú o 3-4 roky starší a fyzicky vyspelejší.
PAMÄTNÉ OKAMIHY
Určite to bola radosť z futbalu bola v prvom roku trénovania Maroša Kudlíka, keď sa nám podarilo postúpiť z I. triedy do V. ligy. V tom čase sme hrali asi najkrajší futbal a bol vytvorený najlepší kolektív.
PÁR VIET K BUDÚCNOSTI HRIŇOVSKÉHO FUTBALU
Budúcnosť hriňovského futbalu nevidím ružovo, nakoľko úroveň celého slovenského futbalu upadá a u mladých nie je záujem o futbal, čo dokazuje, že množstvo futbalových mužstiev sa odhlásilo zo súťaží. V tejto dobe je veľmi ťažké prehovoriť chlapca, aby hrával futbal na amatérskej úrovni. Je zarážajúce, že futbal v dnešnej dobe sa nehrá pre radosť a zábavu, ale každý v prvom rade požaduje nejaké peniaze.
O SYNOVI MIROVI
Syn Mirík je jeden z mála, ktorých futbal baví. Odmalička žije futbalom a som na to hrdý,. Každý tréner, vedúci mužstva a prezident klubu majú v ňom oporu a môžu sa na neho spoľahnúť, či už na ihrisku alebo aj mimo neho. V hráčskej kariére sa postupne zlepšuje a musím povedať, že patrí k hráčom ktorý si zastane svoje miesto v mužstve.
Nakoľko študuje na UMB v Banskej Bystrici odbor telesná výchova a trénerstvo, dostal už licenciu „B“ na trénovanie, s ktorou môže trénovať III. ligu. Začal trénovaním prípravky a starších žiakov v Hriňovej. Začalo ho to baviť a dosiahol aj prvý úspech, keď so staršími žiakmi vyhral III. ligu. Čo ma najviac teší, že to vie s deťmi a deti ho majú radi. V prípravke začínal s cca 10-12 chlapcami a teraz má v prípravke do 30 detí. A to nie len chlapcov, ale aj dievčatá. Dúfam, že ho to bude baviť a v budúcnosti vychová v Hriňovej vychová nejakú „hviezdu“.
SLOVO NA ZÁVER
Futbal mi obohatil život tým, že som sa stretol s množstvom ľudí, ktorí sú dodnes mojimi kamaráti a priateľmi. Navštívil som s futbalom množstvo miest a obcí, Zažil som mnoho zážitkov, na ktoré s radosťou spomínam dodnes.
