Hokejové začiatky Mariana Galla sú spojené s rodnou Detvou, v ktorej začínal s hokejom ako 5 – ročný. Počas hráčskej kariéry si okrem Slovenska vyskúšal hokej aj v Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Taliansku a Rakúsku. Veľmi cennou skúsenosťou bolo pre neho pôsobenie na lavičke luxemburskej reprezentácie. Momentálne trénuje hokejistov Lučenca.
PRVÝ KONTAKT S HOKEJOM
Moje hráčske začiatky sa datujú do roku 1972, keď som mal 5 rokov. Boli sme športovo založenou rodinou. Venovali sme sa lyžovaniu, futbalu a hokeju. V tomto období som chodil do lyžiarskeho oddielu. Za školu sme súťažili v rôznych športoch.
V tom čase sa v Detve sa otvárala prvá hokejová hokejová trieda. So súhlasom rodičov som sa rozhodol hrávať hokej. V Detve som strávil svoje detstvo. Od 5. do 8. ročníka sme boli prvá otvorená športová trieda v Detve. Počas štúdia na zvolenskom gymnáziu som hrával za detviansky dorast.
Keď som mal tých 16 alebo 17 rokov, dostal som možnosť zahrať si medzi seniormi. Bol som súčasťou slovenských výberov do 16 a 17 rokov. Boli sme dobrá partia. Mali sme šikovného trénera, ktorý to robil vo veľkom štýle. Tréner mal za cieľ otvoriť v Detve hokejový projekt, ktorý by oslovil celé Slovensko a nielen tento región.
V KRAJINE TULIPÁNOV
Po skončení školy som sa znovu vrátil do Detvy. Pendloval som medzi Detvou a Zvolenom. Holandsko bolo moja prvá zahraničná destinácia. Do Holandska som odišiel najskôr pracovne. Hľadal som tam aj nejaké hokejové kontakty.
Zistil som, že Holandsko je športová krajina. Najskôr som sa dostal do Utrechtu, ktorý hral nižšiu súťaž. Našiel som tam mužstvo, s ktorým som trénoval. Potom som stretol ľudí, ktorí robili okolo hokeja a tí mi pomohli nájsť si angažmán v hokejovom klube.
Prvou mojou zastávkou bolo mužstvo Ruijters Eaters Geleen a následne Al Capone Flames Amsterdam. S týmito mužstvami so podpísal prvé profesionálne zmluvy v zahraničí. Život v Holandsku bol zaujímavý.
Bola to voľnomyšlienkárska krajina. Žilo tam mnoho národností. Hokej hralo mnoho národností. Takže to bolo zaujímavé. Hokej nebol až na tej najvyššej úrovni. Malo to výbornú úroveň. Rovnako aj organizácia súťaže bola výborná. Ľudia okolo hokeja boli zaujímaví. Bolo to pre mňa niečo nové a neprebádané.
BELGICKO
Belgicko bola druhá krajina Beneluxu, do ktorej som sa dostal na základe kamarátskych kontaktov. V Holandsku som hral s jedným Belgičanom. A keď mi nepredĺžili zmluvu v Holandsku, tak mi tento kamarát zavolal a poskytol mi možnosť ísť do Belgicka.
Prvým mojim belgickým mančaftom bolo Griffoens Geel, ktorý už neexistuje. Keď som za nich hrali, boli to posledné dva roky ich existencie. Hrával najvyššiu belgickú súťaž. Potom štadión zavreli, pretože to bolo údajne nerentabilné. Zo štadióna urobili centrum voľného času pre deti.
Odtiaľ som sa dostal do Bulldogs Liege, kde som strávil dve sezóny. Hneď v prvej sezóne sme získali belgický majstrovský titul. V druhej sezóne sme stali vicemajstrom. Na túto destináciu spomínam z tých zahraničných najlepšie, pretože som v nej dosiahol najväčšie zahraničné úspechy.
Život Belgicku bol podobný tomu v Holandsku. V Belgicku bol rozdiel v tom, že krajina sa rozdeľuje na flámsky a francúzsky hovoriacu časť. Teda aj povahy ľudí sú trošku iné. Flámsky hovoriaca časť bola skôr serióznejšia. Vo valónskej časti ľudia poctivo pracujú, no vedia si užívať aj život. Rovnaké to bolo aj v športe.
Na hokejové zápasy v Liege chodilo najviac ľudí v celom Belgicku. Ľudia v Liege šport milovali. Futbalové mužstvo hrá najvyššiu súťaž. Basketbal je tiež v Liege veľmi obľúbený. Hokejové dianie v Liege aj naďalej sledujem. Hokej tam napreduje. Aj tento rok sa stali belgickým majstrom.
V KRAJINE POD ALPAMI
Do Talianska som sa dostal náhodou. Majiteľ klubu okrem iného vlastnil jablkové sady. Ľudia z regiónu k nemu chodievali na zber a pretrhávku jabĺk. Kamaráti mi dali echo, že hokej v tomto regióne sa hrá hokej. Dedinka sa volala Lac, neďaleko Bolzana a Merana. Bola to veľmi zaujímavá sezóna. Zimný štadión bol v krásnom prostredí, kde sa nachádzalo aj lyžiarske stredisko.
Popri hokeji som si mohol opäť užívať aj lyžovanie. Hrali sme druhú najvyššiu súťaž v Taliansku. Boli sme béčko Bolzana, ktoré hralo najvyššiu súťaž. Bolzano nám na pár zápasov poslalo hráčov na výpomoc. Stretol som sa aj niektorými reprezentantmi. Čo sa týka hráčskej kariéry, bola to jedna z mojich najúspešnejších sezón. Hrával som obrancu aj útočníka. Dosiahol som bodové maximum. Obsadil som asi 15. miesto v kanadskom bodovaní.
NAJMENŠIA KRAJINA BENELUXU
Do Luxemburska som sa dostal tiež cez kamarátske kontakty. Kamarát, s ktorým som spoločne hrával v Belgicku mi zavolal, že v Luxembursku hľadajú trénera pre mládež a trénera pre seniorov, najlepšie hrajúceho.
A opýtal sa ma, a či by som nemal záujem prísť tam na pohovor. Sprostredkoval mi kontakt na prezidenta klubu. Počas leta som tam vycestoval na pohovor. Nemal som vtedy podpísanú žiadnu zmluvu. Dohodli sme sa a tak začala moja luxemburská anabáza. V Luxembursku som strávil šesť sezón.
NA REPREZENTAČNEJ LAVIČKE
Na lavičku luxemburskej reprezentácie som sa dostal vlastne cez pohovor do Tornada Luxembourg. Bol tam švédsky tréner, ktorý bol tam pracovne a trénoval aj nároďák. Už na prvom pohovore mi bolo naznačené, že súčasťou práce bude aj robiť asistenta tomuto švédskemu trénerovi.
Hrali sme najnižšiu divíziu. Odniesol som si z toho bohaté skúsenosti. Zúčastnil som sa majstrovstiev sveta na viacerých kontinentoch. Hrali sme v nehokejových krajinách ako Južná Afrika, Nový Zéland a Turecko. Dokonca bola našim súperom aj Severná Kórea.
O PÔSOBENÍ V LUČENCI
Na Slovensko som sa vrátil asi pred piatimi alebo šiestimi rokmi z rodinných dôvodov. Vtedy som sa dostal k trénovaniu lučeneckých dorastencov. Oslovili ma ľudia, ktorí dostali na mňa kontakt a vedeli, že som momentálne na Slovensku. Opýtali sa ma, či by som im nevedel pomôcť s trénovaním dorastencov.
Pozvali ma na pohovor. V klube som strávil asi dve sezóny. Po vyriešení rodinných problémov som opäť odišiel na dve sezóny do zahraničia. Teraz som sa opäť vrátil na Slovensko kvôli rodinným záležitostiam. Náhodou som sa stretol s majiteľom lučeneckého klubu, ktorý po rokoch obnovil v meste seniorský hokej. Sadli sme si a dohodli sa na spolupráci. Hokejová sezóna sa začala vo veľkom štýle. Odohralo sa prvých 8 kôl. Potom prišiel COVID a súťaž bola prerušená. Nemohlo sa trénovať. Potom sa znovu uvoľnili nejaké opatrenia a mohlo sa začať trénovať. Po čase obnovila aj súťaž. Lučenec však ligu nedohral, pretože nemal dostatok hráčov v režime OP. Celú sezónu sme sa borili s nedostatkom hráčov. Veľa hráčov sa prestriedalo. Pre majiteľa to bola prelomová sezóna.
