František Beňadik dlhé roky pôsobil v detvianskom futbale ako hráč a tréner. V súčasnosti aj napriek vysokému veku pomáha klubu ako videotechnik a robí fotky pre detviansku futbalovú mládež, aby mala neskôr okrem spomienok na mladé roky aj fotky, ktorých má on sám pramálo…
KARIÉRA FRANTIŠKA BEŇADIKA
Moja kariéra sa začala tak ako u iných futbalistov z dediny. Hrali sme všade, kde sa dalo. Súťažne som začal hrávať ako 13 – ročný za žiakov z Lehoty pod Vtáčnikom. Po skončení základnej školy som prešiel v roku 1969 na učilište do Detvy, kde som hrával za dorast. Na jar 1973 som išiel na vojnu do Českých Budejovíc, v ktorých som celé dva roky hrával za Rudú Hviezdu.
Mojim spoluhráčom bol okrem iného aj Štefan Varga, neskoršie hráč Slovana a Prešova. Po skončení vojny som hrával striedavo za béčko a áčko Detvy. Pri poslednom roku Detvy v 1. SNL som bol jej najlepším strelcom. Neskôr som hral v najlepšom béčku, ktoré s trénerom Kondrlíkom postúpilo až do krajských majstrovstiev, ktoré potom zrušili, tak som išiel hrať za Stožok. Popri hraní v Stožku som zároveň trénoval žiakov alebo dorast v Detve.
V roku 1993 ma tréner Mužík ma nahovoril, aby som sa do Detvy vrátil a jeseň som už hral za áčko. Zároveň trénoval dorast. V zime som vymenil trénera Mužíka na lavičke áčka. Po mojej výmene trénerom Fekiačom som opäť odišiel hrať do Stožku, kde som v roku 2000 ako 46 – ročný skončil s kariérou. Po skončení hráčskej kariéry som s prestávkami trénoval žiakov, dorast a v roku 2017 aj áčko Detvy.
ZAČIATKY FUTBALU V DETVE
Medzi zakladateľov patria Vagačovci, ktorí si ho obľúbili počas štúdii v Maďarsku K nim pribudli postupne hráči ako Rajmanovci, Ostrihoňovci, Rybárovci, G. Lepieš, P. Ľalík, K. Černecký, brankári Sekerešovci, Murín, J. Kováč a ďalší. Prvé ihrisko bolo na Jarmočnisku pri dnešnej 1. ZŠ. Hrávali sa iba priateľské zápasy a turnaje po dedinách. Súťažne začala hrať Detva až po vojne v roku 1948, keď sa prihlásila do súťaže.
V povojnových rokoch až do roku 1967 hrávala Detva banskobystrických krajských súťažiach. Keď vyhrala majstrovstvá kraja postúpila do divízie, ktorú v sezóne 1968/1969 vyhrala, vďaka čomu postúpila do SNL, čo bola vtedy 3 . najvyššia v ČSSR a najvyššia súťaž na Slovensku. Za odmenu bolo mužstvo na zájazde v Taliansku, kde odohralo v Parme víťazný zápas.
NAJKRAJŠIE ROKY DETVIANSKEHO FUTBALU
Už v prvej sezóne skončila Detva na 5. mieste. V sezóne 1970/1971 sa Detva umiestnila na 2. mieste, čo je najlepšie umiestnenie v histórii futbalu v Detve. Ešte v sezónach 1973/1974 a 1974/1975 skončila Detva na skvelom 3. mieste, ale potom už prišiel ústup z pozícií a v sezóne 1976/1977 vypadla do divízie F.
Divíziu F Detva hneď vyhrala a vrátila sa do 1. SNL, ktorá bola po reorganizácii už 2. najvyššia súťaž v ČSSR, ale po prehre v poslednom zápase v Trebišove, ktorý nebol čistý vypadla a už sa nikdy nevrátila. Počas zimnej prestávky bolo mužstvo na recipročnom zájazde vo Francúzsku, kde odohralo prípravné zápasy v Paríži, Le Havre a cestou domov v Bratislave s Interom.
VÝZNAMNÍ HRÁČI V DETVIANSKOM DRESE
Za zmienku stojí, že v roku 1956 hrával v Detve Alexander Horváth, ktorý v roku 1969 priviedol Slovan Bratislava ako kapitán k víťazstvu v PVP a bol tiež kapitánom československej reprezentácie. Okrem neho potom hrali v Detve ďalší hráči, ktorí neskôr hrali 1. ligu ako Z. Klimeš (Slavia Praha), Ľ. Gaštan a V. Baláž (Zbrojovka Brno), Jozef Šálka (Tatran Prešov), Rudo Janček (Slovan Bratislava), Ján Tršo (Inter Bratislava), Stano Močár (Žilina), Martin Kulich (Dunajská Streda) a sezónu hral v Detve aj Ján Kocian (Bundesliga za 1. FC Sant. Pauli).
Z mladšej generácie si 1. ligu zahrali Ondrej Debnár (Petržalka, Banská Bystrica), Marián Ľalík (1. FC Košice, Sparta Praha, Inter Bratislava), Marcel Pavlík (Trnava, Nitra) a Pavol Kamesch (1. FC Košice, Sparta Praha, Trnava). Bratia Jozef a Peter Mužíkovci, D. Sabo, Z. Pivoluska, I, Novosad, J. Kučera, Ľ. Kuník, Ľ. Suja, N. Ilko, Ľ. Ľupták a J. Sekereš si zahrali 2. ligu.
Dlhoročnou ikonou a oporou v Detve bol Július Kondrlík, ktorý odohral za Detvu 21 sezón. Medzi osobnosti tej doby patrili ďalej Kalinský, Vlček, Šuška, Salva, Ruščák, Sládok, Mužík, Bórik a Hronček. Z tých mladších sú to D. Ľupták, J. Homola, J. Fajčík, J. Krnáč, J. Paučo, J. Ostrihoň, J. Malatinec a J. Pavlišin. Úspešnými trénermi v najlepších rokov boli Šuška a Bříza.
ÚPADOK DETVIANSKEHO ŠPORTU
Po vypadnutí z 1. SNL hrala Detva do roku 1991 už len 2. SNL. Po vypadnutí hrávala krajské súťaže (3. ligu, 4. ligu a 5. ligu). V roku 2004 vypadla až do okresných majstrovstiev Zvolen, v ktorých pôsobila až do roku 2013, keď sa pozbierala a začala pomaličky stúpať cez 5. ligu a 4. ligu až do 3.ligy, z ktorej hneď vypadla v súčasnosti hrá 4. ligu. Veľkú úlohu v úpadku futbalu, ale aj iných športoch pôsobiacich v Detve zohral pokles výroby v PPS.
PPS nielenže podporovala všetky športy, ale aj zamestnávala takmer všetkých športovcov, ktorí musia teraz za prácou dochádzať, niekedy i do zahraničia. V dnešnej dobe majú mužstvá veľké finančné problémy. Keď hráči musia myslieť ako rodinu finančne zabezpečiť je ťažko pracovať s mužstvom. Hráči trénujú len, ak im to čas dovolí. Potom chýbajú mužstvu nielen hráči, ale aj technika, súhra, kombinácie a kondička je na bode mrazu.
Dnes hrajú v mužstve mladí chlapci v dorasteneckom veku, ktorí ešte študujú a nemusia zarábať a hráči, ktorí majú radi futbal, hoci majú najlepšie roky za sebou a aj napriek tomu odovzdávajú v zápasoch všetko. Mladí chlapci v dorasteneckom veku musia ale ešte študovať hru zvanú futbal a učiť od skúsenejších spoluhráčov v Detve ako sú Jozef Sekereš, Miroslav Tužinský a Radovan Rapčan, ktorí sú pre nich veľkým vzorom.
