Milan Mlynár začal s futbalom ako 17 – ročný. Futbal bral skôr ako zábavu a relax popri práci. Ako tréner doviedol k postupu áčko Zvolenskej Slatiny do V. ligy. V jeho futbalových šľapajach pokračuje syn Michal, ktorému sa už podarilo nastrieľať viac ako 100 gólov. Momentálne pravidelne navštevuje zápasy Dukly Banská Bystrica.
O HRÁČSKEJ KARIÉRE
S futbalom som začal neskoro ako 17 – ročný. Do dorastu som sa nedostal, tak som začal robiť náhradníka v A – mužstve Zvolenskej Slatiny. Nebol som dobrý hráč, ale skôr vytrvalec a snaživec, ktorý absolvoval každý tréning. Futbal som bral ako relax a zábavu popri práci. Prvý seniorský zápas si už nepamätám, ale ten posledný skončil zlomenou nohou.
Po vyliečení som sa snažil ešte hrať, ale už to myslím nebolo ono. Najviac v pamäti mi utkvel presný zásah proti Sielnici, kedy sa centrovaná lopta odrazila od brvna a mne sa ju podarilo napáliť do siete. Za úspech považujem góly, ktoré som strelil pri zostupe Zvolenskej Slatiny do nižšej súťaže a v LIMFU, keď som ešte vládal behať.
NA TRÉNERSKEJ LAVIČKE
Prvýkrát som trénoval dorastencov Zvolenskej Slatiny, s ktorými sme postúpil do vtedajšej I. triedy. Potom to boli žiaci Zvolenskej Slatiny a áčko Zvolenskej Slatiny, s ktorým sme po dvoch rokoch zaznamenali postup. Trénoval som ešte dorastencov Sliača, mužov Podzámčoku a polroka žiakov vo Zvolene.
Vždy som sa snažil chlapcov viesť k tomu, aby mali z futbalu radosť, aby z ihriska odchádzali s pocitom dobre odohratého zápasu a s tým, že urobili na ihrisku maximum pre dobrý výsledok kolektívu. Tréningy som sa snažil robiť zábavnou formou napr. vkladaním rôznych hier, ktoré hráčov bavili viac než len behanie okolo ihriska. Chcel som od nich, aby sa nehádali, povzbudzovali sa a sústredili sa na hru.
V roku 2011 som bol vyhlásený za najlepšieho trénera okresu Zvolen. Ako prvému “slatinskému” trénerovi sa mi podarilo postúpiť so Zvolenskou Slatinou do V. ligy. Z trénerských čias tiež rád spomínam na postup s dorastom Zvolenskej Slatiny do vtedajšej I. triedy a postupový zápas do V. ligy v Sielnici, kde nás trochu zarezal rozhodca, no konečný výsledok hral v náš prospech. Tiež rád spomínam na výhry na ihriskách súperov, kde sa ťažko vyhrávalo ako Látky, Bzovík a Krupina.
O SYNOVI MICHALOVI
Poctivými tréningami sa vypracoval na kvalitného hráča. Škoda len, že mu zdravie nedovolilo pokračovať vo vyšších ligách, lebo ako mladý hráč patril k oporám a svojimi gólmi pomohol Zvolenskej Slatine dostať sa do V. ligy. Teraz už veľmi pre pracovné povinnosti netrénuje, nebehá na ihrisku toľko, ale sem – tam dá nejaký gól, čo ma veľmi poteší. Už ich má na konte viac ako 100, čiže môže aj skončiť 😊.
ZÁĽUBENIE AJ V INÝCH ŠPORTOCH
V mladosti som sa venoval karate, volejbalu, šachu a športovej streľbe, v ktorej som dosiahol väčšie osobné úspechy ako vo futbale. V karate som to dotiahol po 6. KIAI. Pri množstve futbalových tréningov som musel s karate skončiť, no volejbal ma baví dodnes. So staršími pánmi si si ho skoro každý týždeň rád zahrám. Raz do roka absolvujem cyklojazdu v Slatine. Mám pomerne veľkú športovú knižnicu, kde sa dá veľmi veľa naučiť. Mojou “drogou” je už 43 rokov aj sauna. Zo začiatku som sa chodil saunovať len v zime, no posledných 15 rokov chodím každý týždeň.
Šach som začal hrávať v mladosti s otcom a neskôr som ho hrával aj so svokrom, nad ktorým sa mi podarilo vyhrať len málokedy, no o to viac som sa snažil. Pri šachu som sa naučil logicky myslieť a tak ako ostatné športy ma naučil tiež zodpovednosti. Keď som začal s podnikaním, tieto vlastnosti sa mi ohromne zišli. Práca sa stala mojim životným štýlom, a preto si myslím, že to ide ľahko.
Mám celoživotný odpor k alkoholu, pivu a vínu. Niekoľko rokov som sa zúčastnil na slatinskom turnaji v “piškvorkách”, kde som sa tiež “nestratil” ani s mladšími súpermi a párkrát som zvíťazil
ČO MI FUTBAL DAL
Futbal mi dal veľa radosti, smútku aj bolesti. Spomeniem si na oddaných ľudí pre futbal ako Vlado Klesniak, Zolo Prochadzka, Maťo Babiak, trénerov Oravca a Peterkeho… Z hráčov to boli Števo Pavlík, Martin Slovák, Mirko Babiak, Aďo Šanta… Vždy ma bolelo zranenie hráčov. Osobne som videl zápasy Manchesteru United, Realu Madrid, slovenskej reprezentácie, Hamburgeru SV a Partizanu Belehrad v Žiline a Česko-Anglicko v Prahe.
Momentálne pravidelne chodím na Duklu Banská Bystrica. Po materiálne stránke sa mi z futbalových suvenírov podarilo “ukoristiť” loptu Neapola s podpisom Mareka Hamšíka, zástavu Liverpoolu s podpisom Martina Škrteľa a vlani som dostal dres Dukly Banská Bystrica (vynikajúceho hráča s č. 19 “Pikiho”) podpísaný všetkými hráčmi a trénermi. Keď ma oslovia, prispievam cenami do rôznych športových tombol. Kúpil som dresy chlapcom v LIMFU Zvolen.
SLOVO NA ZÁVER
Zároveň chcem popriať všetkým športovcom veľa radosti zo športu. Bez zranení a chorôb. A Podpolianskemu športu, aby ešte veľa rokov prinášal naďalej dobré články o športe v regióne .
