Hádzanárske začiatky Ľuboša Hudáka sú späté s rodnou Detvou. Už ako 18 – ročný debutoval v československej lige. K trénerskému remeslu pričuchol v Slovinsku, v ktorom popri hraní trénoval mladších a starších žiakov. Ako tréner preferuje modernú, rýchlu, ale hlavne organizačne disciplinovanú hru.
HÁDZANÁRSKA KARIÉRA
S hádzanou som začínal v Detve, odkiaľ pochádzam a kde som vyrástol. Otec hrával hádzanú a neskôr trénoval mužov Detvy, tak sme s bratmi mali k hádzanej blízko. Začal som trénovať už ako 7 – ročný v prípravke Detvy. Tam som hral do starších žiakov. Po skončení základnej školy som odišiel na športové gymnázium do Košíc, kde som sa už ako 16 – ročný dostal do juniorskej reprezentácie Československa do 19 rokov a ako 17 – ročný aj do reprezentácie do 21 rokov. Po maturite som prestúpil do ČH (neskôr ŠKP) Bratislava, kde ako 18 – ročný som začal hrať najvyššiu československú súťaž mužov. V mojich dvadsiatich rokoch som bol nominovaný do seniorskej reprezentácie Československa. Neskôr som hrával v slovinskej RK Ribnici a českom Baníku Karviná, kde som ukončil kariéru.
NAJPAMÄTNEJŠIE ZÁPASY HRÁČSKEJ KARIÉRY
Tých zápasov je určite viac. Samozrejme sú to zápasy reprezentácie, či už z OH v Barcelone 92 alebo MS vo Švédsku 93, ale tak isto aj z juniorských MS v Španielsku. Nezabudnuteľné sú aj ligové zápasy ešte z federálnych čias. Rád spomínam na pohárový zápas európskej ligy EHF, kde sme pred vypredanou halou na Pasienkoch vyradili vo štvrťfinále francúzsky Lyon a dostali sa medzi posledné štyri kluby v Európe. Bola tam vážne nezabudnuteľná atmosféra.
SENIORSKÝ DEBUT
Ak myslíte ligový, tak ten si pamätám. Mal som osemnásť a hrali sme proti Karviné u nich doma. Tam boli vždy ťažké zápasy, vypredaná hala a búrlivá atmosféra. Našťastie sme tesne vyhrali Dal som tri góly a tak sa mi úvod medzi seniormi podaril.
MOMENTY HRÁČSKEJ KARIÉRY
Najviac spomínam asi na strelený gól z majstrovstiev sveta vo Švédsku proti Rumunom, keď som ho asi 30 sekúnd pred koncom strelil z krídla poza chrbát (zadovkou) a rozhodol zápas. Ale najemotívnejší bol odchod so slovinského pôsobenia, kde sa pred halou so mnou lúčilo asi 600 fanúšikov.
ÚSPECHY
Je to 9. miesto z Letných olympijských hrách v Barcelone 1992. Z Majstrovstiev sveta 1993 vo Švédsku je to 7. miesto. Dvakrát som sa dostal so semifinále európskej ligy EHF. Z najvyšších seniorských a juniorských u nás a v zahraničí mám zbierku všetkých cenných kovov.
O ÚČASTI POD PIATIMI KRUHMI
To už je tak dávno že už som zabudol …(smiech). Nato sa zabudnúť nedá. Je to určite najväčší zážitok a pocta pre každého športovca reprezentovať na olympiáde. Ten pocit, keď vstúpite na plný štadión pri zahájení hier a uvedomíte si že to sleduje celý svet a zapáleným šípom z luku (tak ako to bolo v Barcelone) sa rozsvieti olympijský oheň, by som doprial každému športovcovi. Samozrejme celková atmosféra, mená svetoznámych športovcov ktorých stretávate každý deň, a samozrejme atmosféra zápasov pod olympijskými kruhmi. Aj keď to umiestnenie v tých časoch sme si predstavovali lepšie.
TRÉNERSKÉ SKÚSENOSTI
Úplné trénerské začiatky som mal už v Slovinsku , kde som popri hraní trénoval družstvá mladších a starších žiakov. Potom som sa k trénovaniu vrátil až po skončení kariéry, keď som s bratom trénoval dorastencov ŠKP Bratislava. Neskôr som trénoval ligové tými mužov Sporty Hlohovec, Winlandu Michalovce, interligové tými žien SHK Veselí nad Moravou, DHK Baník Most, reprezentáciu junioriek Slovenska, dorastenky Iuventy Michalovce.
ŠTÝL HÁDZANEJ A PRIEBEH TRÉNINGOV
Hádzaná je rýchly, kontaktný, tým pádom tvrdý šport s mnohými zvratmi počas zápasu. Na toto všetko musíte dokázať družstvo pripraviť. Pre mňa je dôležité aby hráč na ihrisku dokázal vnímať a čo v najväčšom rozsahu plniť taktické a herné pokyny a to jak na tréningu, tak samozrejme počas zápasu. Takže preferujem modernú, rýchlu, ale hlavne organizačne disciplinovanú hru.
NA REPREZENTAČNEJ LAVIČKE
Pôsobenie na lavičke každého tímu je nová skúsenosť. Máte vždy k dispozícii iné typy hráčov, na základe čoho musíte pripraviť spôsob a štýl vašej hry. Tak aj v tomto prípade je to hlavne nová skúsenosť.
TRÉNERSKÉ ÚSPECHY
Sú to ligové medaily z mužskej najvyššej súťaže (Sporta Hlohovec – druhé miesto, Winland Michalovce- tretie miesto), zo ženskej interligy (DHK Baník Most – titul v lige a víťazstvo českom pohári, SHK Veselí nad Moravou – tretie miesto v lige aj českom pohári). Vážim si aj štvrté miesto dorastenkami Iuventy Michalovce na majstrovstvách sveta stredných škôl vo Francúzku.
NAJPAMÄTNEJŠIE ZÁPASY TRÉNERSKEJ KARIÉRY
Vo všetkých tímoch a sezónach je veľa pekných, ale aj trpkých chvíľ pre každého trénera. Najkrajšie chvíle zápasov sú, keď zaznie posledný hvizd rozhodcu a vy viete, že ste vyhrali alebo získali vytúženú medailu.
O SLOVENSKEJ HÁDZANEJ
Rozpadol sa systém výchovy mládeže. V našich časoch sme trénovali 8 až 10 – krát týždenne a odohrali jeden až dva zápasy za víkend. V takomto systéme vychováva mládež celá vyspelá hádzanárska Európa. Podľa mojich skúseností, v našich podmienkach – (nepodmienkach) trénujeme tak 3 – krát týždenne. Z tohto hľadiska je ťažké držať krok so špičkou svetovej hádzanej. Samozrejme ide aj o kvalitu tréningu. To je môj názor a pohľad na tento problém.
SLOVO NA ZÁVER
Každý profesionálny šport a úspech v ňom stojí veľa času, odriekania, odhodlania, driny a aj bolesti a to si musí každý mladý športovec uvedomiť a vydať sa touto cestou.
FOTO: Libor Kopl/Ondřej Bičiště/Róbert Andrejov
