Medzi mužmi začal hrávať Ivan Sivok už v 16 – tich rokoch. Kopačky na klinec definitívne zavesil vo 53 rokov. Po skončení hráčskej kariéry sa aj naďalej venuje športu, no zamiloval si tiež chalupárčenie a prácu v záhrade.
FUTBALOVÁ KARIÉRA
Moje futbalové začiatky sú spojené s klubom TJ Družstevník Látky. V Látkach som si prešiel žiackymi kategóriami, dorastom a po ostaršení som už v 16 – tich rokoch začal hrávať za mužov. Mal som šťastie na skvelú partiu spoluhráčov, ktorí boli výrazne starší a veľmi mi uľahčili vstup do áčka. Napriek môjmu mladému veku som pravidelne hrával v základnej zostave a vcelku sa mi aj darilo strieľať góly, keďže som hrával v útoku. Vďaka veľkej podpore miestneho JRD sa nám podarilo postúpiť až do krajskej súťaže. Bolo to asi v roku 1982/83 a v tomto období som podpísal prestup do konkurenčného klubu ZŤS Spartak Hriňová.
Bol som stále ešte mladým hráčom, ale napriek veku som sa tvrdou prácou na tréningoch prepracoval do základnej zostavy a pravidelne som hrával. Tu som zažil aj prvý „derby“ zápas, paradoxne proti môjmu materskému klubu TJ Družstevník Látky. Po nástupe na vysokú školu, ktorá mi už neumožňovala zúčastňovať sa denného tréningového procesu, som prestúpil do klubu TJ Priechod (okres Banská Bystrica). Tu som strávil 4 roky počas štúdia na Vysokej škole. Po ukončení vysokoškolského štúdia som odišiel na základnú vojenskú službu do Ostravy, kde som bol oslovený na pokračovanie mojej kariéry v okresnej súťaži v mužstve TJ Služovice, kde som strávil jeden rok v celku s dobrými výsledkami.
Na toto moje pôsobisko mám veľmi dobré spomienky a jedným takým najvýraznejším bola možnosť zahrať si proti jednému z najlepších klubov Československa, proti Sparte Praha. Po skončení vojenčiny som sa vrátil domov a čakal ma najdôležitejší prestup môjho života, oženil som sa. Písal sa rok 1989 a nastali veľké zmeny v spoločenskom živote a aj ja som riešil zmenu zamestnania a tak futbal išiel trochu do úzadia a podpísal som hosťovanie do klubu v Detvianskej Hute, ktorá v tom období hrávala 2. triedu okresnej súťaže, kde som odohral asi tri sezóny. V tomto období začali problémy v klube ZŤS Spartak Hriňová, ktorá nedosahovala dobré výsledky a tak som bol oslovený funkcionármi spolu s ďalšími staršími hráčmi na návrat do tohto klubu.
Súhlasil som a opäť sa nám podarilo dať dokopy skvelú partiu a odmenou bola záchrana 4. ligy. Vydržal som tu ďalších pár sezón a to už som patril k tým skúsenejším, teda starším hráčom. A zrejme som bol aj dobrým zakončovateľom, nakoľko ma oslovila konkurenčná Detva. Po niekoľkých rozhovoroch s funkcionármi som prikývol na ponuku a myslím si, že som ich očakávania naplnil do bodky. V nasledujúcich dvoch sezónach som sa stal najlepším strelcom MFK Detva. No roky pribúdali a ja som začal uvažovať o ukončení mojej kariéry. Chcel som ju ukončiť „doma“, teda na Látkach a tak som sa po dlhých rokoch vrátil na Látky, ktoré v tom čase hrali 2. triedu.
A opäť sa všetko opakovalo. Vytvorila sa perfektná partia a hneď v ďalšom roku sa nám podarilo postúpiť do 1. triedy. Postupne som prebral aj funkciu hrajúceho trénera a asi v 42 rokoch som sa rozhodol ukončiť moju kariéru….prvý krát. Po oficiálnom ukončení kariéry na Látkach, ma vďaka môjmu novému zamestnaniu oslovil starosta obce Podrečany s prosbou o pomoc s trénovaním ich mužstva. Prikývol som na dve sezóny. A ako to už býva, chcel som pomôcť aj herne a tak som opäť oprášil kopačky a znovu som začal aj hrávať, hoci som už mal poriadne po 40-tke. Po tejto etape prišla ďalšia ponuka a opäť to bolo postavenie hrajúceho trénera, teraz v obci Stožok a taktiež na dve sezóny. Po 50 -tke som sa nadobro vrátil opäť na Látky, kde som už naozaj ukončil kariéru, keď som odohral ostatný zápas vo veku 53 rokov.
NAJPAMÄTNEJŠIE ZÁPASY A GÓLY
Tých zápasov bolo veľa. Tak ako som už spomínal napr. so Spartou Praha, Duklou Banská Bystrica, Tesla Stropkov, Interom Bratislava, ale aj veľa iných. Počas mojej kariéry som nastrieľal veľa gólov a teraz neviem vypichnúť jeden. Všetky boli nejakým spôsobom dôležité. Vždy ma potešilo, keď som strelil gól pred domácim publikom, v ktoromkoľvek klube.
DEBUT MEDZI SENIORMI A ROZLÚČKOVÝ ZÁPAS
Tak to bolo strašne dávno…. Pred 40 rokmi a nespomeniem si proti komu, ale určite som bol nervózny, ale vďaka podpore spoluhráčov som to zvládol. Ten rozlúčkový sa odohral tak ako som si to predstavoval, pred domácim publikom a víťazne.
MOMENTY HRÁČSKEJ KARIÉRY
Neviem, či by som nejaké momenty vyzdvihoval. Som vďačný za to, že sa mi vyhýbali zranenia, že som mal vždy šťastie na skvelých spoluhráčov a funkcionárov klubov, bez ktorých by tá moja kariéra nebola taká aká bola. Som vďačný rodine za pochopenie pre túto moju vášeň, predsa len nebyť doma v nedeľu viac ako 40 rokov si vyžaduje obrovskú obetu.
HRÁČSKE ÚSPECHY
Niekedy bol úspech, keď sme postúpili do vyššej súťaže. Inokedy zasa, keď sa nám podarilo súťaž zachrániť. Za úspech som pokladal každý strelený gól. Ako hrajúci tréner som považoval za svoj úspech, keď som dokázal dobre pripraviť mužstvo, alebo keď sa nám podarilo otočiť prehratý zápas. Za úspech považujem aj to, že sa mi podarilo vždy, aj ako hráčovi, tak ako aj trénerovi pracovať s mladými hráčmi. Snažil som sa dať im šancu a podporovať ich tak ako som ju dostal aj ja v mojom mladom veku a teraz sa teším z toho, že práve tí „mladí“ sú teraz oporami mužstva.
SPOMIENKY NA DERBY ZÁPASY
Derby zápasy sú skrátka vždy derby. Ide o celkovú atmosféru, všetci sa poznajú… Aj diváci, už týždeň dopredu bežia „hecovačky“ a podpichovanie a podobne. Všetci hráči idú na maximum, nevypustí sa žiadny súboj, niekedy až za hranicou únosnosti, ale po zápase je opäť všetko ináč. Ide sa spolu na pivo, vtipkuje sa navzájom a víťaz je o niečo veselší.
PO SKONČENÍ HRÁČSKEJ KARIÉRY
Stále sa snažím žiť aktívne. Venujem sa chalupárčeniu, záhrade a samozrejme aj športujem. V lete je to hlavne tenis a bicykel a v zime bežecké a zjazdové lyžovanie. Samozrejme, že skoro vždy si zájdem pozrieť domáce zápasy môjho materského klubu TJ Družstevník Látky.
