Prostredníctvom rozhovoru zaspomínal na pôsobenie v Detve Branislav Srnka.
Ako spomínate na vaše začiatky v Detve?
Začiatky v Detve boli už dávno. Myslím si, že to bol rok 2009. Bol už koniec leta a mužstvo bolo viac – menej uzavreté. Prišiel som za pánom Čankym a povedal mi, že už asi veľmi nie, keďže sú plný a v podstate ma nepoznali. Bol som hráčom Banskej Bystrice, ale posledných sedem sezón som hral v USA, kde som viac – menej vysedával na tribúne, takže nevedeli o mne skoro nič. Nakoniec som ho prehovoril na skúšku a tak mi dal šancu.
Kapitánsku pásku ste prevzali po Kamilovi Mahdalíkovi. Zvolili vás za kapitána chalani alebo tréner ?
Bolo to už dávnejšie, ale myslím, že za kapitána ma asi po dohode s trénermi zvolil Robo Ľupták. Každopádne mi bolo cťou byť kapitánom Detvy. Hlavne prevziať žezlo po Mahdovi, ktorý mi bol veľkým vzorom.
Ktoré úspechy s mužstvom Detvy by ste radi vyzdvihli ?
Pre mňa osobne bol najväčší úspech, keď sme prvý krát vyhrali ligu. Samozrejme veľký úspech to bol aj druhy krát, ale prvý krát to bolo o niečo silnejšie. Počas mojich posledných rokov v Detve sme mali zakaždým skvelú partiu.
Kto bol váš najobľúbenejší tréner ?
Neviem či som mal úplne najobľúbenejšieho trénera, no na niektorých spomínam veľmi rád a v dobrom, na iných zase v horšom. Našťastie tých bolo len pár. V dobrom spomínam na trénerov ako Peter Slanina a Miroslav Ihnačák. Obaja mali veľmi dobré tréningy a celkom som si s nimi aj rozumel. V najlepšom spomínam na trénerov, s ktorými sme vyhrali ligu čiže Kapustu a Chudého. Obidvoch som si obľúbil, no väčší rešpekt a lepšie tréningy mal tréner Chudý. U neho som videl zo všetkých najlepšiu kvalitu. V dobrom spomínam aj na Čankyho, no on nás trénoval len chvíľu, keďže mal v Detve inú pozíciu.
S ktorým spoluhráčom sa vám najlepšie hralo ?
Čo sa týka spoluhráčov bolo ich viac, keďže som bol v Detve deväť sezón. V prvých rokoch som si vyskúšal hrať s Dušanom Pohorelcom, čo bolo len na krátku dobu, ale s ním bola radosť hrať. Neskoršie to bol Kamil Mahdalík. Posledné roky musím jednoznačne vyzdvihnúť Lukáša Říhu. Veľmi dobre som si rozumel aj s Jurajom Petrom, Marošom Gogom a Tomášom Törökom. S týmito chlapcami sme už miestami hrali naslepo. Vedeli sme o sebe a užívali sme si hokej.
V Detve boli vždy skvelé publikum. Ako si spomínate na fanúšikov ?
Na detvianskych fanúšikov spomínam len v tom najlepšom. Sú úžasní a vedia vytvoriť neskutočnú atmosféru. Vždy spomínam na play – off zápasy a našich detvianskych fanúšikov. Ako nám pomáhali a hnali nás k úspechom. Takisto chodili aj na zápasy vonku a vždy dali o sebe vedieť. Veľmi sme si ich vážili a boli im vďační.
FOTO: TASR
