Nová futbalová sezóna prinesie viacero významných zmien v pravidlách, ktoré majú zrýchliť hru a obmedziť zdržiavanie. O tom, čo sa mení, ako sa nové pravidlá dostávajú do praxe a ktoré situácie vyvolávajú najviac diskusií, hovorí člen Komisie rozhodcov ObFZ Zvolen Martin Hanes.
Aké najvýraznejšie zmeny futbalových pravidiel nás čakajú v nasledujúcej sezóne?
„V novom súťažnom ročníku nás čakajú najmä zmeny, ktoré majú za cieľ zmierniť vplyv premárňovania hracieho času. Môžeme k nim zaradiť zavedenie časového limitu 5 sekúnd na vykonanie vhadzovania alebo kopu od brány. Rovnako zavedenie časového limitu 10 sekúnd na opustenie hracej plochy pri striedaní a zavedenie minimálneho času 1 minúty čistého času na návrat na hraciu plochu po ošetrení. Medzi menej viditeľné patria zmeny, ktoré sa týkajú nie nebezpečných predmetov, ako sú gumené náramky, ozrejmenie miesta a družstva, v prospech ktorého sa nadviaže rozhodcovskou loptou, umožnenie ponechania výhody v hre po nesprávnom uvedení lopty do hry alebo zrušenie žltej karty pri neúspešnom zmarení jasnej gólovej príležitosti, ak bol dosiahnutý gól. Rovnako budú zavedené aj zmeny, ktoré sa netýkajú našich súťaží (zmeny maximálneho počtu striedaní v nesúťažných medzinárodných stretnutiach „A“ družstiev, zmeny vo VAR protokole a pod.).“
Ako sa nové pravidlá dostávajú od teórie až do praxe na ihrisku? Kto rozhoduje o tom, ktoré zmeny sa zavedú do futbalu ako takého?
„Konečné slovo má IFAB (pozn. International Football Association Board). IFAB je orgán, ktorý má na starosti reguláciu pravidiel futbalu na celosvetovej úrovni, tvoria ho zástupcovia národných zväzov Anglicka, Škótska, Walesu, Severného Írska a zástupca FIFA. Tento orgán zriaďuje komisie a subkomisie zložené z bývalých rozhodcov, hráčov, trénerov, funkcionárov a novinárov, ktoré sa v pravidelných intervaloch stretávajú a diskutujú o rôznych možnostiach. Väčšinou sa ex post reaguje na nejakú situáciu, ktorá nastala a je potrebné ju vyriešiť. Spravidla sa jednu-dve sezóny testujú v niektorej z národných asociácií mimo profesionálnych súťaží alebo na medzinárodných mládežníckych turnajoch. Všetky tieto návrhy sa následne prednášajú na výročnom generálnom zhromaždení (spravidla vo februári príslušného roka), kde sa schvaľujú. Zmeny pravidiel sú platné spravidla od 1. júla príslušného roka (aby sa zabezpečilo, že celý ročník sa odohrá podľa jednotných pravidiel). Niekedy sa stane, že zmena sa nestihne zaviesť do pravidiel včas, v takom prípade sa zavádza pomocou obežníka (napr. Obežník 31/2025 o neúmyselnom druhom dotyku pri zahrávaní PK).“
Ako prebieha komunikácia s rozhodcami pri zavádzaní a implementácii nových pravidiel? Stáva sa, že si rozhodcovia nové pravidlá vykladajú rozdielne? Ako sa zabezpečuje jednotná aplikácia v praxi?
„Rozhodcovia sú pred začiatkom každého súťažného ročníka školení o zmenách pravidiel. Rovnako komisie rozhodcov organizujú prednášky, ktoré majú za účel zjednocovanie aplikácie. Zároveň komisia rozhodcov UEFA dvakrát ročne vydáva dokument, tzv. RAP (pozn. Refereeing Assistance Programme), ktorý obsahuje videá rôznych situácií z klubových a reprezentačných stretnutí s komentárom v angličtine. Tieto materiály využívajú aj komisie rozhodcov na všetkých stupňoch ako videotesty a aj do vyššie spomenutých odborných prednášok.“
Ako sa zatiaľ v praxi osvedčilo pravidlo 8 sekúnd pre rozohrávku brankára? Stáva sa, že rozhodcovia váhajú, kedy presne začať a ukončiť odpočet?
„Zmena mala pozitívny vplyv, preto sa IFAB rozhodol rozšíriť ju aj na kopy od brány a vhadzovania. S určením začiatku odpočtu nezvykne bývať problém.“
Ako striktne sa pri penalte posudzuje postavenie brankára na čiare? Čo všetko musí brankár dodržať v momente strely, aby nebola penalta opakovaná?
„Brankár musí do momentu, kým je pokutový kop zahraný, stáť tvárou do hracej plochy na bránkovej čiare medzi bránkovými žrďami. Pred zahrávaním pokutového kopu nesmie nešportovým/neférovým spôsobom rušiť hráča vykonávajúceho pokutový kop (napr. dotýkaním sa bránkových žrdí, brvna, siete, zdržiavaním vykonania kopu a pod.). Otázka vynucovania je vyriešená v súťažiach so zavedeným systémom VAR, nakoľko podľa VAR protokolu je to preskúmateľná situácia. Mimo týchto súťaží je to na posúdení príslušného asistenta.“
Ako sa rieši, keď hráči vbehnú do pokutového územia ešte pred kopnutím penalty?
„Pravidlá na takúto situáciu pamätajú a teda rozlišujú, či došlo k ovplyvneniu hry (útočník doráža, obranca odkopáva loptu a pod.) alebo nie. Ak bol dosiahnutý gól a do pokutového územia vbehol útočiaci hráč a ovplyvnil hru, rozhodca nechá pokutový kop opakovať. Ak nebol dosiahnutý gól a do pokutového územia vbehol útočiaci hráč a ovplyvnil hru, rozhodca nadviaže na hru nepriamym voľným kopom v prospech brániaceho družstva z miesta, kde došlo k ovplyvneniu hry. Ak bol dosiahnutý gól a do pokutového územia vbehol brániaci hráč a ovplyvnil hru, rozhodca gól uzná. Ak nebol dosiahnutý gól a do pokutového územia vbehol brániaci hráč a ovplyvnil hru, rozhodca nechá pokutový kop opakovať. Ak vbehli do pokutového územia hráči oboch družstiev a ovplyvnili hru, rozhodca nechá pokutový kop opakovať. Ak nedošlo k ovplyvneniu hry, rozhodca to posudzuje, akoby k vbehnutiu vôbec nedošlo.“
Do akej miery rozhoduje pri penaltách intenzita kontaktu alebo zákroku? Ako sa posudzuje hra rukou v šestnástke?
„Pri nariadení pokutového kopu je situácia rovnaká ako mimo pokutového územia. Je potrebné si povedať, že rovnaký kontakt môže byť v rozličných situáciách posúdený rôzne. Napríklad, pokiaľ je hráč v nábehu a nie je úplne stabilný, dokáže ho rozhodiť aj menší kontakt ako keď je pevne na oboch nohách. Zároveň však nikto nechceme tzv. „soft penalty“ a preto je potrebné byť obzvlášť pozorný. Pravidlo o zakázanej hre rukou je najjednoduchšie a zároveň najzložitejšie zo všetkých. Zakázaná hra rukou je len v 3 prípadoch. Ak sa jedná o úmyselné hranie, alebo je dosiahnutý gól a hráč, ktorý ho dosiahol, zahral bezprostredne predtým rukou, čo aj náhodne, alebo dosiahol gól priamo rukou, čo aj náhodne, alebo robí ruka telo neprirodzene širším. Prvé dva sú jasné, problematický je pojem „robí telo neprirodzene širším“. Na túto tému je možné sa odborne baviť hodiny a hodiny.“
Ako rozhodcovia postupujú v situáciách, keď dôjde k šarvátke alebo vyhrotenému konfliktu na ihrisku? Za akých okolností sa pristúpi k prerušeniu zápasu?
„Na riešenie masových konfrontácií (strkaníc) medzi hráčmi sú isté zaužívané postupy a teda, že asistent, ktorý je bližšie, pomáha priamo vnútri a druhý asistent sleduje situáciu z vzdialenosti. Následne po upokojení situácie si dajú dokopy, čo kto videl a udeľujú osobné tresty (žlté a červené karty) tak, aby bol potrestaný minimálne jeden hráč z každého družstva. Prerušenie stretnutia je vo výlučnej kompetencii rozhodcu a teda je len na ňom, či a prečo preruší stretnutie. Ja si viem takú situáciu predstaviť v momente, keď by sa do takejto konfrontácie zapojili diváci. Zároveň viem, že je v testovaní zmena pravidiel, ktorá takéto situácie upravuje podrobnejšie.“
Ako je to s posudzovaním ofsajdov? Je to najmä o presnosti rozhodcu a asistentov, alebo tam stále vstupuje aj subjektívny pohľad na situáciu?
„Drvivá väčšina rozhodnutí, ktoré sa týkajú hráča mimo hry, je čiernobiela. Hráč bol alebo nebol v momente prihrávky v postavení mimo hry. Ale sú aj situácie, kde je potrebné subjektívne posúdiť, či sa hráč v postavení mimo hry zapojil do hry, napr. tým, že napádal súpera, alebo bránil brankárovi vo výhľade. Rovnako sú subjektívne aj rozhodnutia o tom, či brániaci hráč zahral loptu vedome (zrušil hráča mimo hry) alebo nie.“
Ako sa posudzuje dodržanie predpísanej vzdialenosti hráčov súpera pri rohových kopoch, priamych a nepriamych voľných kopoch? Ktoré situácie bývajú v praxi najproblematickejšie?
„Pravidlá jasne stanovujú, že všetci hráči súpera musia pri nadviazaní na hru dodržať predpísanú vzdialenosť 9,15m. To znamená, že rozhodca toto musí neraz vynucovať. V praxi sa to robí buď odhadom, alebo v prípade voľných kopov v blízkosti pokutového územia aj fyzickým meraním (krokovaním). V prípade kopu z rohu môžu byť nápomocné pomocné značky, ak sú vyznačené. Špecifické môžu byť situácie, ak v prípade nepriameho voľného kopu je miesto odkiaľ sa nadväzuje na hru bližšie k bránkovej čiare ako je predpísaná vzdialenosť, v takom prípade môžu byť hráči na bránkovej čiare. Rovnako môžu byť kritické situácie, ak družstvo rozohráva voľný kop rýchlo, v takom prípade je potrebné posúdiť, či hráč konal úmyselne alebo iba nemal čas opustiť miesto nadviazania na hru.“
Sú pravidlá futbalu na celom svete rovnaké alebo existujú medzi krajinami či súťažami rozdiely? Ak áno, v čom sa najčastejšie líšia a prečo?
„IFAB umožňuje implementovať do pravidiel niektoré modifikácie. Medzi ne patrí zavedenie extra striedania pre podozrenie na zranenie hlavy (tzv. concussion sub), dočasné vylúčenia za niektoré (alebo všetky) priestupky na napomenutie (tzv. sin bin) a pod. Niektoré z nich využívame a ani o nich nevieme, napríklad návrat vystriedaných hráčov v niektorých súťažiach mládeže. Toto dáva istú flexibilitu riadiacim orgánom pri organizovaní súťaží najmä na nižšom stupni.“
Existuje pravidlo, o ktorom väčšina hráčov a fanúšikov vôbec nevie, hoci sa môže objaviť aj v bežnom zápase?
„Povedal by som, že pokiaľ ide o pravidlá, široká verejnosť v nich má značné medzery (čo je pochopiteľné). Vidíme to neraz pri (bývalých) hráčoch, ktorí sa nám hlásia ako rozhodcovia. Tí až potom zisťujú, že niektoré veci „vedeli“ nesprávne alebo nevedeli vôbec. Medzi také situácie patria vlastné góly priamo zo všetkých kopov alebo vhadzovania (nariadi sa kop z rohu v prospech súpera), že priamo z kopu od brány, kopu z rohu alebo z vhadzovania nemôže byť hráč mimo hry a pod.“
Ktoré pravidlo alebo situácia z pohľadu pravidiel futbalu ti pripadá najkurióznejšia či najbizarnejšia? Viete uviesť konkrétny príklad?
„V pravidlách sú spomenuté niektoré zvláštne situácie, napr. hráč môže byť vylúčený z hry ešte pred začiatkom stretnutia, ale našťastie jeho družstvo môže doplniť počet hráčov na 11. Rovnako sa môžu týkať situácií, keď dôjde k ovplyvneniu hry cudzou osobou, predmetom (napr. konár, ktorý presahuje do ihriska) alebo zvieraťom. Vyložene špecialitami sú ustanovenia, že žlté karty udelené v priebehu stretnutia sa neprenášajú do penaltového rozstrelu, prihratie lopty na zemi hlavou brankárovi alebo jej nadvihnutie za účelom obídenia pravidla o „malej domov“.“
O aké situácie sa hráči s rozhodcami hádajú najčastejšie a v čom sa podľa Vás najviac mýlia?
„Najčastejšie sa hráči hádajú s rozhodcom, keď cítia krivdu, často prameniacu z neznalosti pravidiel. Ale sú aj hráči, ktorí to majú vyložene v povahe. Raz sa mi stalo, že som nariadil priamy voľný kop za priestupok a prišiel za mnou kapitán a dožadoval sa udelenia žltej karty. Po ráznom „NIE“ mi povedal, že si to myslel, ale ako od kapitána sa od neho očakávalo, že sa príde hádať. Najčastejší argument: „veď som hral loptu“ vo výhovorkách stále vedie, ale vo väčšine prípadov nie je opodstatnený.“
Venuje sa KR ObFZ aj vzdelávaniu trénerov, hráčov či funkcionárov v oblasti pravidiel futbalu a ich zmien? Ak áno, akou formou?
„Áno, komisia rozhodcov na najbližší letný aktív rozhodcov pozvala aj zástupcov klubov. Deje sa tak najmä z dôvodu, že zmeny pred touto sezónou sú dosť výrazné a ich znalosť môže zo začiatku pomôcť s aplikáciou. Kluby v praxi budú pripravené a budú aspoň približne vedieť, čo môžu očakávať. Rovnako to prinesie viac transparentnosti a verím, že aj pochopenia rozhodcov zo strany klubov. Predsa len kluby a rozhodcovia nemôžu byť nepriatelia, ale prirodzení partneri.“
Ako dlho trvá, kým si hráči aj rozhodcovia zvyknú na nové pravidlá? Ktoré z posledných zmien sú podľa Vás najviac diskutované?
„Je to individuálne, pokiaľ sú pravidlá aplikované už na nejakom zo záverečných turnajov (ME, MS klubov, MS) zmeny sú vo veľkom medializované, najmä ak ide o výraznejšie zmeny ako napr. 8 sekúnd pre brankára, usmernenie „Len kapitán“ a pod. V prípade rozhodcov sa doba plnej aklimatizácie pohybuje tak do dvoch mesiacov v prípade hráčov viac. Najväčším problémom sú situácie, ktoré laickým okom vyzerajú rovnako, ale nie sú.“
FOTO: Martin Hanes (archív)
