Sebastián Jasečko sa k hokeju dostal vďaka otcovi, ktorý ho ako trojročného priviedol na štadión v Ostrave, kde sám hrával. „Pamätám si, že som korčuľoval so staršími. Otec zohral v mojom hokejovom vývoji veľmi veľkú rolu. Nebyť jeho, pravdepodobne hokej nehrám. Naučil ma všetko, čo súvisí s hokejom – základy korčuľovania, pravidlá hry a to, ako sa stať profesionálnym športovcom. Jemu by som pripísal najväčšiu zásluhu na tom, že hrám hokej.“
Okolo hokeja sa točí celá rodina 22-ročného beka. „Oco po konci aktívnej kariéry trénuje deti. Keď mám cez letnú prípravu voľno, pomáham mu s trénovaním. Vlastne celá rodina je na hokej namotaná, všetci ho milujeme. Od mladého veku je pre mňa hokej hlavnou prioritou. Viem, že sa často hovorí, že škola by mala byť na prvom mieste, ale u nás bol vždy hokej prioritou. Samozrejme, u nás sa dávala váha aj škole, no vedel som, že hokej je na prvom mieste – chcem ho hrať a živiť sa ním. V poslednej dobe sa v Česku pri výchove hokejistov kladie najväčší dôraz na techniku korčuľovania, čo je správne.“
Hokejový obranca má veľmi pekné spomienky na pôsobenie v českých mládežníckych reprezentáciách. „V každej kategórii som odohral niekoľko zápasov. Boli sme veľmi silný ročník. Na jednej strane to bolo dobré, ale na druhej strane môj ročník 2003, pokiaľ ide o obrancov, bol mimoriadne silný. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa nedostal na majstrovstvá. Taký silný ročník obrancov podľa mňa ešte nebol – Špaček, Svozil, Moravec, Jiříček, Ticháček. Sú to borci, ktorí hrajú českú extraligu, NHL, AHL, Liigu.“
Rodák z Českých Budějovíc zatiaľ odohral v slovenskej extralige 82 zápasov. „Vnímam to ako veľký krok vo svojej kariére, ktorý ma hokejovo výrazne posunul dopredu. Samozrejme, mojim cieľom je do nej sa vrátiť a vybojovať si stabilné miesto.“
Jasečko začal aktuálnu sezónu v extraligovom Prešove, za ktorý odohral len pár zápasov. Potom, čo v metropole Šariša skončil, zamieril do prvoligovej Detvy. „Ako prvá ma oslovila Detva, konkrétne tréner Richard Šechný starší. Hokej milujem, nechcel som na nič čakať a deň po skončení v Prešove som kývol na ponuku Detvy. Pochádzam z veľkého mesta, takže som zvyknutý na väčší okruh ľudí. Detva je síce malé mesto, ale má to aj svoje pozitíva – všetko je blízko, ľudia sa poznajú. Mám tu pár obľúbených miest a reštaurácií, kde rád zájdem.“
Bývalý mládežnícky reprezentant chápe, že postavenie mužstva v tabuľke nie je ideálne, ale touto cestou chce pochváliť fanklub HK DOXXbet Detva. „Teší ma, že chodí na zápasy a povzbudzuje nás. Ich povzbudzovanie vnímame. Viem, že Detva je mestom, kde žije veľa starších ľudí, takže tu nie je taká stredná generácia. Verím, že keby sme hrali, chodilo by určite viacej ľudí.“
Je ťažké vytvoriť partiu v kabíne, keď počas sezóny hráči prichádzajú aj odchádzajú. „Môžeme byť veľmi radi, že tu máme Marcela Petrana, ktorý vie kabínu strhnúť na svoju stranu. Má v nej prirodzený rešpekt a slovo pre nás mladých hráčov, čo je veľmi dobré. Som veľmi rád, že je tu Marcel s nami – dokázal stmeliť zvyšok kabíny. Hráči z Michaloviec (Stahoň, Štec) s nami netrénujú, len chodia na zápasy. Partia sa robí ťažko, keď hráči nie sú pokope — každý deň spolu. Tréner Richard Šechný starší odo mňa chce, aby som bol rozdielovým obrancom. Čo sa týka TIPOS SHL, je to ťažšia súťaž, než sa na prvý pohľad zdá.“
TITULNÁ FOTO: Stefan Macsadi – photography
