Plážový volejbal sa vyvinul z klasického šestkového volejbalu. Od svojho vzniku si získal množstvo priaznivcov po celom svete. Očaril aj Mareka Ludhu, ktorý prvýkrát videl turnaj v beach volejbale na Orlíku.
Kedy si prvýkrát prišiel do kontaktu s plážovým volejbalom a ako dlho sa mu už venuješ?
„Prvýkrát som videl akciu beach volejbalu, keď sa konal turnaj na Orlíku. Kvôli búrke sa dokonca ani nedohral finálový zápas. Beachvolejbalu sa venujem od pätnástich rokov, keď som počas leta chodieval s partiou do Lieskovca.“
Čím ti plážový volejbal učaroval? Aké spomienky máš na tvoj prvý turnaj?
„Prvý turnaj si pamätám úplne presne. Hral som s kamarátom môjho otca Mirom Balážom a Miro si po každom zápase musel dať jedno pivko, aby sa udržal v aktivite. Čiže čím ďalej sme hrali, tým to bolo pre neho náročnejšie, ale pár skalpov sme tam získali. Mal som veľkú trému. Samozrejme, pred turnajom som nevedel zaspať a podobne.“
Ktorý moment tvojej kariéry považuješ za prelomový a prečo? Na aké úspechy si najviac hrdý?
„V beach volejbale je to veľmi ťažké hodnotiť, keďže som ho nikdy profi netrénoval. Čo sa týka volejbalu, tam by som za prelomový moment považoval, keď som zmenil post zo smečiara na blokára. A tým som sa vlastne dostal do družstva, ktoré začalo vyhrávať a získavať tituly. Dovtedy som hral v podstate za tímy, ktoré končievali na 6. mieste a vyššie.“
Ako sa vyrovnávaš s tlakom počas dôležitých turnajov? Čo podľa teba rozhoduje zápas na najvyššej úrovni – technika, hlava alebo zohratosť dvojice?
„Tým, že kvalita môjho života vôbec nezáleží od výsledkov, tlak na mňa je len ten, že výhra by mi spravila radosť na jedno poobedie, v podstate nie som pod žiadnym tlakom, ale reálne sa sústrediť na to, čo viem a nepripúšťať si myšlienky typu, že ďalšiu loptu pokazím, je pre mňa kľúčové vo fázach, keď súper hráča zatlačí. To, že príde šnúra chýb, je absolútne prirodzené. Sme ľudské bytosti, ktoré sa mýlia a takisto na druhej strane väčšinou stojí protihráč, ktorý má kvalitu a reaguje na našu hru. Aj najlepší hráč na svete má slabšiu chvíľu, kedy dostane päť bodov za sebou. Na top úrovni rozhoduje talent a hlava. V podstate bez týchto dvoch vecí sa tam človek nemôže dostať a najlepší hráči sú preto za mňa najlepší, lebo si v dôležitých fázach vedia vybrať najčastejšie tie najsprávnejšie riešenia.“
Kto je tvoj súčasný partner a ako vznikla vaša spolupráca? Čo si na vašom partnerstve najviac ceníš?
„Za posledné obdobie som asi najviac odohral s Mišom Trubačom. Presne si nepamätám, ako vznikla spolupráca, ale v podstate som ho asi oslovil, či by sme išli spolu na turnaj. Vážim si to, že vždy, keď naznačí, že ide z druhej lopty útočiť, tak mi to nakoniec nahráva, pretože nechce byť sebec a chce sa podeliť s tým bodom aj so mnou.“
Ako veľmi je v plážovom volejbale dôležitá komunikácia počas zápasu? Čo konkrétne si s partnerom počas zápasu najčastejšie komunikujete?
„Keďže spolu netrénujeme, komunikácia je veľmi dôležitá. V podstate prvé zápasy na týchto turnajoch sú o tom, aby sme sa trafili do rytmu nahrávok, komu čo vyhovuje a podobne. Proti najsilnejším tímom je to potom veľa aj o taktike, kedy je to o tom dostať toho hráča na druhej strane pod tlak. V tých momentoch väčšina hráčov používa isté údery, a je dôležité sústrediť sa na ne, aby sme z toho vyťažili maximum.“
Čo ťa motivuje pokračovať aj po prehrách? Naučil ťa plážový volejbal niečo do bežného života?
„Motivuje ma to, že ma to stále baví, a takisto chcem ukázať dcére vzor, aby športovala. Určite ma to naučilo, nepovedal by som, že len plážový volejbal, ale šport celkovo formuje osobnosť, a myslím, že pozitívne, hlavne v mladom veku.“
Na ktorých miestach sveta sa ti hralo najlepšie? Čo ťa na nich najviac upútalo?
„Najzaujímavejšou destináciou sú určite Maledivy – veľký zážitok. Kto má možnosť, mal by ísť aspoň raz pozrieť a zažiť. “
Čo ľudia o plážovom volejbale často nevedia? Čo na ihrisku vyzerá z tribúny ľahko, ale v skutočnosti je veľmi náročné?
„V podstate to, že každého zaujíma, ako kto smečuje, ale pritom v plážovom volejbale momentálne vyhráva ten, kto má najlepšiu prihrávku a podanie.“
Ako vnímaš súčasný stav plážového volejbalu na Slovensku? Čím by sme sa mohli inšpirovať od iných krajín?
„Keď to porovnám napríklad s Českom, turnaje na Slovensku sú organizačne na lepšej úrovni. Keď porovnáme mládež a výsledky seniorov, tam to funguje oveľa lepšie. Na toto ale nie som kompetentný odpovedať a určite by to bolo na veľmi dlhú debatu. Nie je to jedno jednoduché riešenie alebo pár bodov. Čo si však myslím, je, že v posledných pätnástich rokoch bol volejbal aj šport celkovo veľmi slabo podporovaný v porovnaní s okolitými krajinami, a tým pádom nám niektorí hráči alebo príležitosti unikli. Určite, ak sa veci naštartujú, kým sa vychovajú kvalitní mladí športovci, ide o horizont minimálne desať rokov, aby prišli výsledky.“
TITULNÁ FOTO: MAREK KARAIS
