Dres MFK Detva obliekajú dvojičky Ján a Peter Klukovci, s ktorými vám prinášame rozhovor.
V súvislosti s tým, že ste bratia, začali ste s futbalom spoločne ?
Ján: “Peťo začal skôr, no približne po roku som začal hrávať aj ja.”
Peter: “Myslím si, že u nás som to s futbalom odštartoval ja. V detstve som bol veľmi zanietený do futbalu a začal som s ním ako prvý. Brat sa zo začiatku chodieval pozerať na tréningy a asi po roku sa pridal tiež. “
Aké miesto má futbal vo vašej rodine ?
Ján: “Nie veľmi špecifické, no myslím si, že sme športovo založená rodina. Každý sa venuje alebo sa venoval nejakému športu.”
Peter: “Mama so sestrou sa venovali hádzanej, no futbalisti sme asi prví v našej rodine.”
Venujete sa vo voľnom čase aj iným športom ?
Ján: “Jasné. To asi každý športovec vo voľnom čase. V zime si často chodievame s kamošmi zahrať hokej a v lete pomáhame na stavbe (úsmev).”
Peter: “Hlavne v zime chodíme často s partiou hrať hokej a občas vybehneme na lyže.”
Vnímate špecificky, že hrávate v jednom mužstve ?
Ján: “Ani nie. Celý život hráme spolu v jednom mužstve, takže ani neviem aké to je hrávať a trénovať bez neho.”
Peter: “Hráme spolu celý život, takže na ihrisku už ani nevnímame či sme bratia alebo nie. V kabíne sme všetci jedna rodina.”
Ako spomínate na debut medzi seniormi ?
Ján: “Spomínam si, že vtedy náš terajší tréner Michal Pančík trénoval MFK Vígľaš/Pstruša a zavolal si nás ako detvianskych dorastencov na pár prípravných zápasov. Mal som asi 17 rokov a bolo to moja úplne prvá skúsenosť so seniorským futbalom. Po pár mesiacoch na to sme mali aj spoločný debut v detvianskom Áčku.”
Peter: “Myslím, že prvý zápas za mužov sme hrali, keď nás náš terajší tréner Michal Pančík, ktorý vtedy trénoval Vígľaš zavolal, či by sme si nechceli ísť zahrať za mužov pár prípravných zápasov. Neboli to zápasy vo veľmi vysokom tempe, no oproti dorastu to bol skok.”
V čom sa na trávniku podobáte a čo vás naopak odlišuje ?
Ján: “Podobáme sa postavou, ale to je asi tak všetko. Peťo sa rád hrá s loptou a ja ju radšej odkopávam aj nohami (úsmev).”
Peter: “Sme dvojičky, no futbalovo sme úplne odlišné tipy. Brat skôr využíva rýchlosť a ja sa snažím niečo vymyslieť technicky.”
Mali ste si už možnosť zahrať proti sebe ?
Ján: “V súťažnom zápase nie, ale na tréningoch je lepšie, keď hráme proti sebe.”
Peter: “Iba na tréningoch. Tam už všetci vedia, že nás nemajú dávať do jedného tímu.”
Čo sa týka futbalu, panuje medzi vami bratská rivalita alebo súrodenecká láska ?
Ján: “Určite rivalita (úsmev).”
Peter: “Súrodenecká láska dávno pominula (úsmev).”
Odovzdávate si po zápase vzájomné postrehy, čo by sa dalo urobiť inak a čo sa podarilo ?
Ján: “Určite áno. Vždy sa cestou domov po zápase rozprávame, čo sme spravili dobre, ale aj čo sme pokazili a čo sme mohli urobiť lepšie.”
Peter: “Áno. Nielen po zápasoch, ale aj tréningoch sa často rozprávame a snažíme sa navzájom zdokonaľovať.”
Aké sú vaše športové ciele do budúcnosti ?
Ján: “Ciele sú rovnaké asi s celou kabínou. A to dostať Detvu čo najďalej, ako to pôjde.”
Peter: “Celý svoj futbalový život som strávil v Detve, takže aj do budúcnosti sa jej budem snažiť pomôcť a dúfam, že sa nám ju chalanmi podarí vytiahnuť čo najvyššie.”
