Prečítajte si rozhovor s kapitánom MFK Detva Jozefom Sekerešom.
Povedali by ste nám niečo o vašom detstve ?
Celé detstvo som prežil v Detve. Keďže sme bývali v rodinnom dome, vedľa ktorého sme mali urobené ihrisko s futbalovými bránami, spolu s kamarátmi z ulice sme na ňom trávili väčšinu voľného času.
Ako ste sa dostali k futbalu ? Kto vám daroval prvé kopačky ?
Pochádzam z futbalovej rodiny, v ktorej futbal hrával už môj starý otec, ako aj otec so strýkom. Z tohto dôvodu som mal k futbalu od malička blízko. Moje prvé “poriadne” kopačky mi priniesol starký z Nemecka, kde bol vtedy pracovať.
Zbierali ste v mladosti futbalové kartičky ? Ak áno, ktorá z nich bola pre vás najvzácnejšia ?
Futbalové kartičky som nikdy cielene nezbieral. Mal som ich síce zopár, ale nikdy to nebola nejaká komplet zbierka.
Aký je váš športový vzor, ktorý vás inšpiruje ?
Mojim športovým vzorom bol v mladosti Paolo Maldini, ktorý bol oddaný svojmu klubu a dokázal si udržať svoju výkonnosť do vysokého veku.
Čomu pripisujete futbalovú dlhovekosť vašej generácie oproti tej mladšej ?
Za našich mladých čias bola v mužstvách väčšia konkurencia, preto sme boli nútení ísť občas aj cez bolesť, aby sme nestratili miesto v zostave a tým sme sa naučili na sebe tvrdo pracovať. Futbal vydržali hrať len tí, čo ho mali naozaj radi, a preto mu aj v tejto dobe vieme ešte stále veľa obetovať a to aj na úkor svojho voľného času a rodiny.
Čo považujete za váš najväčší športový úspech ?
Za môj najväčší športový úspech považujem postup s FK Pohronie do II. ligy.
Aké jedlá viete uvariť ? Ktorú hudbu najradšej počúvate ?
Čo sa týka varenia, veľa síce toho uvariť neviem, ale nejaké to grilované mäsko bez problémov zvládnem. Mám rád hlavne hudbu mojich “mladších” rokov, teda 90 – te roky, ale keďže pochádzam a žijem v Podpoľaní, tak je to určite aj ľudová hudba.
Aké máte spomienky na spanilú jazdu Pohronia z V. ligy až do II. ligy ? Ako ste sa stali jeho kapitánom ?
Na Dolnú Ždaňu a Pohronie mám len tie najkrajšie spomienky. Pri každom jednom postupe sa tam vytvorila super partia chalanov, s ktorými sme si veľmi dobre rozumeli a s viacerými sme dokonca dodnes naďalej v kontakte. Boli to moje najlepšie futbalové roky. Keďže ma považovali skoro za domáceho hráča, pretože v tom čase som býval u mojich krstných rodičov v Dolnej Ždani a po postupnom odchode starších hráčov z mužstva, prišlo spontánne k tomu, že si ma vybrali za kapitána. “Prischlo” mi to až do môjho odchodu z FK Pohronie.
Chodievate sa pozrieť na zápasy Pohronia vo Fortuna lige ?
Som stále aktívny hráč a keďže sa futbalu venuje aj môj syn, mám voľného času pomenej. Preto sa momentálne na zápasy Pohronia nedostanem tak často, ako by som chcel. Ale ešte kým hrali chalani, s ktorými som hrával aj ja, chodieval som ich podporiť častejšie.
Ako sa zrodil váš návrat do Detvy ?
Po odchode z Pohronia pre mňa neprichádzala do úvahy žiadna iná alternatíva ako návrat do Detvy, pretože tu ešte stále hrali hráči, s ktorými som vyrastal a to nielen futbalovo. Tiež k tomu prispel fakt, že tu pôsobí aj môj bývalý spoluhráč Zdenko Kamas, s ktorým sme v Dolnej Ždani veľa prežili.
Čo pre vás znamená byť detvianskym kapitánom ? Aké hudba znie v detvianskej kabíne ?
Byť kapitánom v Detve je pre mňa samozrejme česť, aj keď dlhoročným kapitánom je Radovan Rapčan a túto funkciu som prevzal po jeho zranení. Keďže máme jedno z najmladších mužstiev v súťaži, je mi cťou pomáhať mladým chalanom futbalovo rásť a odovzdať im svoje futbalové skúsenosti. Žáner hudby v kabíne záleží podľa toho, či si ju púšťajú tí mladší alebo my starší hráči. A keď je správna nálada a Jožko Lakota pustí ľudovky, všetci sú zrazu výborní speváci.
Ako spomínate na zápasy podpolianskeho derby s MFK Spartak Hriňová ?
Zápasy s Hriňovou mali vždy osobité čaro. Skoro všetci hráči sa medzi sebou poznali a už dlho pred zápasom sa navzájom “podpichovali”. Aj návštevnosť na týchto zápasoch bola vždy vyššia ako proti iným súperom, čo tiež prispievalo k osobitej atmosfére.
Po jesennej časti patrí Detve so ziskom 13 bodov 11. miesto. Ste spokojný s umiestnením a dosiahnutým bodovým ziskom ?
S umiestnením ani bodovým ziskom nemôžeme byť určite spokojní. Odohrali sme viacero zápasov, v ktorých sme boli minimálne vyrovnaní súperovi, ak nie občas aj lepší a aj napriek tomu sme body nezískali. My sme sa na naše góly tvrdo narobili a veľakrát sme súperovi po našich chybách darovali lacné góly. Preto sme viacero zápasov výsledkovo nezvládli. Ostáva nám iba poctivo ďalej pracovať, aby sa to v jarnej časti zlepšilo a body nám pribúdali.
ILUSTRAČNÉ FOTO: František Beňadik
