Na pôsobenie v hriňovskom drese zaspomínal prostredníctvom rozhovoru Michal Purdek.
Ako sa zrodil váš príchod do Hriňovej ?
Príchod do Hriňovej bol tak povediac moje vykúpenie zo situácie, v ktorej som sa nachádzal. Futbal ma až tak nebavil a mal som veľmi naštrbené vzťahy s vtedajším trénerom v Detve. Nedostával som toľko príležitostí ako by som si ja predstavoval a bolo to skôr osobného charakteru ako výkonnostného.
V tej dobe sa už na pozícií hlavného kouča v hriňovskom Á-čku nachádzal tréner Kudlík. Poznal som ho z pôsobenia v Rimavskej Sobote (inak podľa mňa jeden z najlepší trénerov nielen po ľudskej, ale futbalovo-taktickej stránke akých som mal). Čiže aj to zavážilo, no 50% podiel mal na tom aj pán Ján Paučo (Šemi). Ten prišiel osobne za mnou a po dlhšej diskusii som si uvedomil, že páni z Hriňovej budujú kvalitné mužstvo, tak som kývol na jednu sezónu, z ktorej nakoniec bolo niekoľko rokov :D.
Čím vám učarovalo Podpoľanie ? Mali ste počas pôsobenia v Hriňovej ochutnať miestne špeciality ?
Podpoľanie je nádherné, Je to kraj ako žiadny iný. Hory všade okolo a krásna čistá príroda. Samozrejme všetky miestne špeciality, na ktoré si spomeniete.
Ako spomínate na partiu v kabíne ? Kto bol jej najväčším zabávačom ?
Aká hudba znela v hriňovskej kabíne ?
Podľa toho, kto bol DJ. Ak to bolo Oľo, tak G-unit. Keď ja tak to čo išlo práve v rádiách, čiže taká klasické hity, keď Mirko Hanes tak Backstreet Boys (úsmev), ale to som asi nemal povedať.
Ako sa z vás stal kapitán Spartaka ?
To bola dohoda. Po odchode Lacka Moravčíka sme sa viac-menej striedali pri kapitánskej páske. Viem, že kapitánsku pásku nosil Oľo , Robko Paprčka a ja. V podstate rotovala medzi nami.
Ktoré momenty hráčskeho a trénerského pôsobenia v Hriňovej by ste radi vyzdvihli ?
Myslím, že úvodné tri roky, kedy bol skvelý tréner a prezident. Vtedy to fungovalo a naozaj sme sa sústredili len na futbal. Neskôr sa do toho začali miešať ľudia, ktorí nemali s futbalom nič spoločné a nerozumeli sa mu. Ja som sa nepokladal za tréner nakoľko nedokážete byť aj tréner aj hráč. Bolo to obdobie, kedy sme nevedeli zohnať trénera, tak som zaskakoval.
Ako spomínate na podpolianske derby s MFK Detva ?
Derby s Detvou boli vždy vybičované. Emócie sa dali krájať na ihrisku. Bol to zápas, aj keď ste celú sezónu hrali zle alebo sa vám nedarilo, tento zápas ste proste chceli vyhrať za každú cenu. Pre mňa to bolo možno dva krát tak dôležité.
Aký dojem na vás urobili fanúšikova Hriňovej ?
Hriňovský fanúšik je náročný fanúšik. To mi bolo od začiatku jasné. Vnímate to aj počas zápasu. Ale vždy sa postavil na našu stranu a hnal nás dopredu.
Uvidíme vás ešte niekedy v hriňovskom drese ?
Už som sa naučil, že nemám hovoriť slovo nikdy, takže uvidíme čo čas prinesie …..
