Dominik Kalamár začal cítiť tlak na svojich pleciach približne v 18-tich rokoch, keď sa chcel presadiť v seniorskom hokeji. „Ako dospievajúci hokejista som mal najväčší strach zo zranení, ktoré by mohli ohroziť moju kariéru. Vďaka hokeju som spoznal veľa nových kamarátov a zažil mnoho nezabudnuteľných okamihov, na ktoré budem spomínať do konca života. Hokej ma však pripravil o čas strávený s rodinou a kamarátmi.“
19-ročný útočník sa pripravuje aj individuálne. „Buď makám v posilňovni alebo na ľade. A akým spôsobom sám seba denne motivujem? Verím si, že môžem niečo dosiahnuť, pričom určitá motivácia je vo mne zakorenená už od mala. Som súťaživý a chcem vždy vyhrávať. Inšpiráciou sú pre mňa vrcholoví športovci ako Nikita Kucherov alebo Jack Eichel.“
Medzi prednosti odchovanca detvianskeho hokeja patrí rýchlosť a práca s pukom. „Na druhej strane medzi moje nedostatky patrí defenzívna činnosť, na ktorej sa neustále snažím pracovať. Hokej proste milujem, a preto by nenapadlo pochybovať a hovoriť si, či má zmysel čo robím. Keď hráč o sebe pochybuje, najdôležitejšia je podpora blízkych, trénerov alebo skúsenejších spoluhráčov.“
Prechod od juniorov k seniorom zvládol Kalamár pomerne ľahko. „Najväčší problém mi robilo rýchlejšie rozhodovanie v situáciách bez ohľadu na to, či som mal puk na hokejke alebo nie. Teší ma, že som tak herne vyťažovaný. Pre mladého hráča je dôležité hrať veľa zápasov a získavať hernú prax. Hrať za Detvu znamená pre mňa nesmierne veľa. Už ako malý som sa chodil pozerať na zápasy medveďov. Sníval som o tom, že budem nastupovať pred detvianskymi fanúšikmi. Som teda rád, že sa mi to podarilo.“
„Chalani v HK DOXXbet Detva ma prijali veľmi dobre. Sme skvelá partia. Pod ochranné krídla si ma zobral Vít Kaštánek, ktorý mi pomáha v mojom rozvoji a snaží sa mi pomôcť v každom smere. Detvianski fanúšikovia sú úžasní. Verím, že nás naďalej budú chodiť podporovať v rovnakom a možnom aj väčšom počte. Bez nich sa nám hrá veľmi ťažko,“ týmito slovami uzavrel rozhovor talentovaný hokejista.
FOTO: Martin Malatinec