Ján Šimkovič neskrýva po skončení jesennej časti I. triedy U19 nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami. „Silných súperov sme vedeli poraziť bojovnosťou, odvahou a kolektívnym výkonom. Na druhej strane sme so slabšími mužstvami nehrali tak zodpovedne a so srdcom, a preto sme ich prehrali. “
Dorastenci Dúbravice si na začiatku ročníka dali za cieľ prvé miesto, nakoľko gro tímu ostalo pokope. „Náš hlavný ročník 2006 je koncový a tak sme na prvý pohľad vypadali aj skúsenejší. Tesne pred sezónou nás opustil brankár a aj táto skutočnosť sa podpísala na našich kolísavých výkonoch. Necítili sme taký istotu v bráne ako tomu bolo v minulom ročníku. Najviac ma tešilo, že gro hráčov malo stabilizované výkony, len z lavičky sme pri zraneniach necítili zlepšenie a dodanie nového impulzu, pričom po striedaní sme išli výkonom viac dole.“
Hráči Dúbravice síce neboli v zápasoch proti Podkoniciam a Osrbliu lepším mužstvom, no vďaka obetavosti a kolektívnemu výkonu dokázali súpera poraziť. „ So slabšími tímami sme nedali do toho to povestné srdiečko a tak jednoliaty kolektívny výkon. Duel na Heľpe ako aj v Jasení sme mali vyhrať a nie odchádzať s tesnými prehrami.“
„Počas zimy určite potrebujeme zamakať na premieňaní gólových príležitostí, keďže na presný zásah sa dosť nadrieme. Treba zapracovať aj na príchode brankára alebo dosiahnuť to, že tí, ktorí v dueloch chytali, musia s nami aj trénovať. Na Hrochoti je to trochu zložité s trénovaním cez zimné mesiace, a preto naše tréningy začnú pravdepodobne od februára. Nakoniec chcem poďakovať hráčom, ktorí boli každý zápas prítomní a na ktorých som sa mohol v stretnutiach spoľahnúť,“ týmito slovami uzavrel rozhovor 58-ročný tréner.
