Klub Oranjes Zvolen vznikol v 2004, pričom jedným z jeho zakladateľov je aj rodák z obce Látky Tomáš Kamenský, ktorý je momentálne hlavným trénerom kategórie U9.
Čo ťa priviedlo k trénovaniu? Čím ťa táto práca napĺňa?
Trénovanie nebolo mojou ambíciou, dostal som sa k nemu tak trochu náhodne. Chcel som syna prihlásiť na futbal vo Zvolene a zvrtlo sa to tak, že som bol na obede s kamarátmi, s ktorými som zakladal klub Oranjes, pričom v roku 2018 sa z neho stala akadémia. Nadchla ma jeho vízia práce s deťmi a zrazu som sa ocitol v trénerskom kolektíve.
V čom sú podľa teba najväčšie výhody trénovania mládeže? Má to aj nejaké nevýhody?
Ťažko povedať čo sú výhody a nevýhody trénovania mládeže, resp. sa to nedá nazvať výhodou a nevýhodou. Ak to berieme ako porovnanie trénovania mládeže so seniormi, tak to je asi jednoznačný rozdiel vyplývajúci z veku (právna zodpovednosť, prístup, úplne iný charakter TJ a pod). Ak to beriem za seba, tak z môjho pohľadu je trénovanie mládeže náročné na čas, prípravu, trpezlivosť a psychiku. Tí ktorí pracujú s deťmi vedia, že je to náročné, pretože dieťa musíte zaujať, viesť ho, určiť mu mantinely, oveľa viac vstupovať do tréningu, “moderovať ho” a pod..
A čo je výhoda trénovania mládeže? Za mňa určite to, že aj keď je to strašne náročné, je to krásne. Tvarujete malé osobnosti, zdokonaľujete ich, vidíte ich progres, učíte ich, vidíte ako sa posúvajú dopredu, vidíte detské nefalšované emócie, radosť a pod. My v našom klube Oranjes máme nastavenú filozofiu rozvoja hráča nielen po športovej stránke, ale aj po stránke osobnostnej. Našim cieľom je vychovať nielen úspešného športovca, ale aj človeka
Aké je tvoje trénerské krédo? Máš aj nejaký trénerský vzor?
Riadim sa tým, že každá vložená energia a tvrdá práca sa vám raz určite vráti. Čo sa týka trénerského vzoru, tak žiadny konkrétny nemám. Páči sa mi práca viacerých trénerov. Skôr sú mi bližší tréneri, ktorí sú zžití s hráčmi a aktívne coachujú mužstvo. Proste vidno ich na čiare a snažia sa popri taktických pokynoch vytiahnuť z hráčov to najlepšie aj na základe coachingu a emócie. Z mnohých spomeniem Pepa Guardiolu, Jürgena Kloppa, Diega Simeoneho a z našich Aďa Guľu.
Aké sú podľa teba atribúty dobrého mládežníckeho trénera?
Ťažko povedať. Za mňa je to určite trpezlivosť, entuziazmus, vytrvalosť a samozrejme pozitívny vzťah k deťom, pretože okrem rodičov a učiteľov vychováva dieťa tiež mládežnícky tréner.
Myslíš si, že sú nejaké faktory, podľa ktorých sa dá určiť už v mladom veku, či bude z dieťaťa profesionálny futbalista?
Myslím, že v určitom veku je možné badať u dieťaťa predpoklady a talent na to, aby bol z neho v budúcnosti úspešný športovec (profesionál). Tá cesta je ale nesmierne dlhá a vstupuje do nej strašne veľa faktorov. V neposlednom rade je to aj veľký kus šťastia, aby to dotiahol nejaký malý športovec až k úspešným seniorom.
Ako sa zrodila tvoja spolupráca s Oranjes Zvolen? Akú kategóriu detí máš na starosti?
Oranjes sme zakladali spolu s kamarátmi ešte v roku 2004 ako vysokoškoláci. Následne sa z neho stala aj akadémia, ale k trénovaniu som sa dostal náhodne. Momentálne som hlavným trénerom v kategórii U9.
Čo ťa najviac prekvapilo, keď si prišiel do klubu?
V dobrom ma prekvapili ľudia, ktorých som mal možnosť spoznať.
Ako ste zvládali obdobie, keď boli kvôli pandémii tréningy zakázané?
Počas pandémie sme sa snažili trénovať v rámci možnosti. Myslím si, že odstaviť deti od športu na tak dlhé obdobie by nebolo dobré, preto sme hľadali možnosti a spôsoby aspoň obmedzených tréningov.
Aká je dlhodobá vízia Oranjes Zvolen?
Dlhodobou víziou je byť silná a etablovaná akadémia, robiť veci čo najlepšie a neustále napredovať. Spolupracovať s inými klubmi aj v rámci nášho okolia a vychovať úspešných športovcov a ľudí.
Je vašou ambíciou stať sa ÚTM alebo akadémiou?
Určite je našou víziu stať sa UTM alebo akadémiou. Niektoré požiadavky na UTM by sme spĺňali a niektoré zatiaľ ešte nie, najmä technické zázemie. Náš klub sa rozrastá, buduje, napreduje a profesionálne stále zlepšuje. Ak chceme robiť mládežnícky šport na najvyššej úrovni, mali by naše kroky k tomu smerovať.
Bol by si nám ochotný prezradiť, aké máte v súčasnosti vzťahy s MFK Zvolen?
Ak by som to mal za seba nejako definovať, tak sme s MFK Zvolen konkurenti, susedia, ale aj známi a kamaráti. V niektorých otázkach máme podľa máme podobné názory a v niektorých postojoch sa možno rozchádzame. Sme dva kluby v jednom meste a môžem len povedať, že ja osobne som rád oranžový. Myslím, že kluby vo všeobecnosti by mali hlavne medzi sebou skôr spolupracovať, udržiavať dobré vzťahy a podporovať sa, ako si robiť navzájom zle a podobne.
Ako s chlapcami pracuješ po psychologickej stránke?
Psychológia je v športe veľmi dôležitá. Sám som ako aktívny hráč zistil, že nastavenie mysle prehráva alebo vyhráva zápasy. A ako hráč som zažil niekoľkých trénerov, ktorí vedeli namotivovať hráčov k výkonom na hranici možností. Psychika dieťaťa je v tomto ešte citlivejšia. Ako ešte stále začínajúci tréner sa s týmto snažím stále pracovať a rozvíjať túto stránku.
Tiež sa snažím prijímať rady od skúsenejších trénerov, komunikovať s kolegami rôzne situácie a hľadať optimálne postupy ako riešiť najmä komplikované situácie. Deti vedia prekvapiť na každom tréningu. Žiaľ pri tréningovom procese, keď strávite s deťmi len nejaký určitý čas nie je pre trénera veľmi priestor na individuálne venovanie sa každému hráčovi do väčšej hĺbky.
Myslím si, že na vyššej úrovni je výborné mať v tíme aj športového psychológa, ktorý sa môže venovať po stránke psychológie individuálne každému hráčovi. Ja sa na tréningu a v zápase snažím vplývať na deti najmä po stránke pozornosti, motivácie, povzbudenia, prípadne pri riešení konfliktných a iných situácii.
Aká je komunikácia s rodičmi, chápu, že tréner je viac ako oni?
Rodičia našich detí sú skvelí a nápomocní. Vedia počúvať, ale aj pomôcť. Sú rozumní, trpezliví a dokonca aj objektívni. Myslím si, že až na jeden prípad som nikdy nemal so žiadnym rodičom nejaký problém. Uvedomujeme si, aká je úloha rodičov dôležitá a snažíme sa s rodičmi komunikovať čo najviac. Keď tréner urobí nejaké rozhodnutie, stanoví si určité ciele alebo pravidlá, tak je to nutné vysvetliť a odkomunikovať rodičom.
Ako podľa teba prilákať deti k futbalu?
Dnešná doba je komplikovaná a vnímame to tak asi všetci. Je náročné vo všeobecnosti deti zaujať a nie to ešte priviesť k nejakej športovej aktivite. Je teda úlohou nás rodičov viesť už od útleho veku deti k športu a pohybu. Mne dal šport v živote veľmi veľa – priateľov, zážitky, správne návyky, niektoré povahové vlastnosti a pod.. My ako kluby a tréneri asi tým, že sa budeme snažiť robiť futbal zaujímavým, zábavným a vytvoríme im čo najlepšie prostredie, aby sa na neho vždy tešili
Čo sa ti na dnešnom futbale páči a čo by si zmenil, ak by si mohol?
Ak mám byť úprimný, tak keď pozriem smerom dozadu, futbal sa mi páčil viac. Dnes je futbal strašne rýchly, atletický. Je taktiež o neustálom meraní výkonov, analýzach, testovaní, obrovských peniazoch, marketingu, reklame, sociálnych sieťach a pod.. Keď si pozriem staré zápasy napr. z Ligy majstrov spred 20-tich rokov, bola väčšia vášeň, lojalita ku klubu a fanúšikom. Bolo tam akoby viac individuálneho talentu a futbal bol vtedy živší. Mne ako ako trénerovi sa na dnešnom futbale páči vzdelávanie trénerov, prístup k informáciám, odovzdávanie si skúsenosti, nové tréningové postupy, oveľa širší záber na rôzne tréningové aspekty a pod..
FOTO: Oranjes Zvolen
