Bojovým športovom, ktoré v sebe skrývajú veľké množstvo pozitív a výhod na psychické aj fyzické zdravie sa Róbert Bony Delič venuje už viac ako desaťročie. Jeho kľúčom k úspechu je neustále učenie a nekonečná vytrvalosť. Najradšej spomína na MMA zápas, ktorý sa uskutočnil na banskobystrických Štiavničkách a podporiť ho naň prišla rodina s kamarátmi.
Ako dlho sa venuješ bojovým športom? Čím ti učarovali?
Bojovým športom sa venujem pomaly 11 rokov. Ako dieťa som sa nejakú dobu venoval džudu. Po pravde ani sám neviem, čím ma uchvátili. Najskôr to bol len taký záujem, ktorý sa neskôr pretransformoval do vášne a životnej cesty.
Na ktoré bojové športy sa špecializuješ? Povedal by si nám o každom z nich niečo v skratke?
Špecializujem sa na BJJ (brazílske jiu-jitsu), grappling a MMA. Brazílske jiu-jitsu je boj na zemi, kde sa využívajú rôzne hody, držania, páky a škrtenia. Zápasí sa v kimono aj bez kimona. Grappling sa zápasí primárne bez kimona a je to taký mix zápasníckych športov (BJJ, judo, zápasenie, sambo…). MMA je mix bojových športov, pri ktorom sa využíva napríklad box, muay thai, zápasenie, BJJ…. Pravidlá v MMA umožňujú používať údery a kopy. A takisto je možné preniesť súboj na zem, kde sa taktiež používajú údery, škrtenia, páky a držania.
Aké boli tvoje začiatky?
Začiatky boli ťažké, keďže u nás v okolí sa tieto športy trénovali málo. Bol som teda nútený založiť vlastný klub, dať do kopy ľudí a učiť sa všetko väčšinou sám. Začínali sme v Detve na futbalovom ihrisku pri amfíku, keďže sme priestor ešte nemali. Keď sa spätne pozriem na začiatok, nemôžem uveriť, kam sme to až dotiahli.
Bojové športy skrývajú v sebe veľké množstvo pozitív a výhod na psychické aj fyzické zdravie. Ktoré výhody a pozitíva by si ty osobne vyzdvihol?
Hlavne by som vyzdvihol mentálny rozvoj. Bojové športy sú veľmi náročné. Človek si prejde naozaj ťažkými chvíľami, vtedy najviac spozná seba samého. Pokiaľ hľadáte výzvy, tak vás to neskutočne posúva ako človeka. Disciplína, pokora, lojalita a vytrvalosť sú pre progres v tomto športe kľúčové.
Prezradíš nám, kto je tvojim športovým vzorom, ktorý ťa inšpiruje? Čo pre teba znamenalo osobné stretnutie s Connorom McGregorom?
Konkrétne vzory nemám. Sú však ľudia, ktorí ma inšpirujú a nepatria medzi nich len športovci alebo bojovníci. Stretnutie s McGregorom bolo pre mňa určite veľkým zážitkom. Od vtedy som sa stretol s množstvom zápasníkov svetovej úrovne. Rád sa učím od najlepších a sledujem ich cestu. Je to môj plán pre plnenie cieľov, ktoré mám.
Čo považuješ za svoje najväčšie úspechy?
Na ktoré z tvojich súbojov najradšej spomínaš?
Veľmi rád spomínam na jeden MMA zápas, ktorý sa konal v banskobystrických Štiavničkách. Podarilo sa mi v ňom súpera ukončiť v už prvom kole. Spomínam naň hlavne kvôli tomu, že ma prišla podporiť rodina s kamarátmi. Celá hala mi fandila a emócie po zápase boli neopísateľné.
Aké myšlienky ti behom zápasu víria v hlave?
Možno trošku myslím na techniku. Snažím sa užívať si ten okamih a pociťujem tú najväčšiu slobodu. Práve kvôli tomu rád zápasím. Neexistuje tam nič, len oponent a čistý prirodzený boj. Mám za sebou pomaly 300 zápasov a stal som sa na tom závislý.
Máš nejaký svoj osobný kľúč k úspechu, napríklad špeciálnu techniku?
Mojim kľúčom k úspechu je neustále učenie a nekonečná vytrvalosť. U mňa nie je nikdy na stole otázka, či vyhrám, ale kedy. Nie vždy idú veci tak, ako by sme chceli. Ale jedného dňa keď si vytrvalý, máš proste svoj deň a vtedy porazíš hocikoho.
Keď prehráš, premýšľaš, kde si urobil chybu?
Pri prehre pociťujem dokonca silnejšiu emóciu ako pri víťazstve. Je to však emócia, ktorá ma motivuje trénovať a posúvať sa ďalej. Vždy sa spätne pozriem na zápas, urobím si rozbor a pracujem na nedostatkoch. Tom však robím, aj keď vyhrám.
Ako vyzerá tvoj tréningový deň?
Ráno si doprajem cca 30 – minútovú rutinu (cvičenie na zlepšenie mobility) a približne hodinový drill (opakujem techniky na ktorých pracujem a snažím sa ich vylepšovať), Dvakrát do týždňa mávam silový tréning (špecifický pre bojové športy). Potom nasleduje obed, spánok (60-90 minút) a po obede opäť hodinka drillu. Po drille je to väčšinou skupinový tréning, ktorého sú súčasťou sparingy a ten trvá niekedy aj dve hodiny. Popri tom mám čas doma na štúdium zápasov a rôznych techník či stratégií. Keďže som aj tréner, tak sa ešte venujem svojim zverencom.
Aké bolo tvoje najvážnejšie zranenie? Dochádza k zraneniam aj na tréningoch?
Mal som potrhané a ponaťahované väzy asi všade. Zranení je kopec, väčšinou na tréningoch. Dobrá rutina a silová príprava mi to ale pomohla výrazne eliminovať.
Uvidíme ťa niekedy zápasiť v Oktagone?
Mal som ponuky od Oktagonu, Mojou prioritou je však zápasenie v BJJ a grapplingu, kde súťažím na najvyššej európskej úrovni. Takže v Oktagone ma ľudia môžu vidieť už len v úlohe trénera.
Je podľa teba reálna šanca, že sa v blízkej budúcnosti dočkáme na Podpoľaní nejakého MMA podujatia?
Kedysi som v športovej hale organizoval galavečer zameraný na MMA. V tej dobe však bol na to dostatok času. Dnes som natoľko vyťažený svojimi zverencami a sebou samým, že by som to už nestíhal. Ak by ale niekto chcel niečo zorganizovať, tak určite budem nápomocný.
Patria podľa teba MMA alebo brazílske jiu jitsu na letné olympijské hry?
Určite áno. Momentálne sú to vo svete veľmi populárne športy. Je len otázkou času, kedy ich uvidíme na olympiáde.
Chcel by si raz viesť aj tvoje dieťa k bojovým športom?
S manželkou mám 5 – ročného syna, ktorý je od narodenia v prostredí bojových športov. Akurát trénuje džudo vo Zvolene. Verím, že pri tom vydrží. Nič mi nedalo do života viac ako bojové športy, a preto by som ho chcel viesť touto cestou. Ale to ukáže len čas. Pokiaľ by mal vášeň pre niečo iné a plnohodnotné, tak ho určite s manželkou podporíme.
Aké sú tvoje športové ciele do budúcnosti?
Cieľov je ešte veľa, mám naplánovaný život až do dôchodku. Chcem zápasiť čo najdlhšie. A keď už nebudem vládať zápasiť na elitnej úrovni, tak sa presuniem medzi veteránov. Do budúcna mám určite aj trénerské ambície. Zápasiť však budem, kým budem vládať. Mám aj turnaje, ktoré by som chcel vyhrať. Mojim najväčším cieľom však je zápasiť čo najdlhšie a vychutnávať si tie pocity z toho.
