Prostredníctvom rozhovoru zaspomínal na trénerské pôsobenie pod Poľanou Dušan Kapusta.
Priblížili by ste nám vaše trénerské začiatky v Detve ?
Do Detvy som prišiel v roku 2013 zo Zvolena. Oslovil má pán Ľupták, či by som neprevzal mužstvo po pánovi Slaninovi. Čo som v podstate rád zobral a myslím si, že som urobil dobre. Našiel som dobré mužstvo, trénované mužstvo a mužstvo, ktoré chcelo dosiahnuť nejaký výsledok.
Ako hodnotíte krátkodobú trénerskú anabázu pod Poľanou počas premiérovej extraligovej sezóny Detvy ?
To bola iná kapitola. V podstate po určitom čase som sa vrátil z Maďarska naspäť do Detvy. Veľa hráčov ostalo z prvoligového mužstva a získavalo extraligové ostrohy. Myslím si, že to nebola zlá skúsenosť, aj keď výsledky tomu veľmi nenapovedali.
Na akej báze fungovala spolupráca s detvianskym majiteľom Róbertom Ľuptákom ?
Pán Ľupták mi dal veľmi veľa. Komunikovali sme veľmi dobre. Vychádzali sme spolu tiež dobre. Určité výsledky sme dosiahli spoločnými silami.
Ako spomínate na partiu v kabíne ?
Toto je kapitola sama o sebe. Partia bola veľmi dobrá. Okolo kapitánov Braňa Srnku a neskôr Jožka Sládka sa vytvorila stále dobrá partia chlapcov. Myslím si, že veľký vplyv na ich motivačné vlastnosti mal pán Ľupták. Tí chlapci veľmi ukázať v Detve, že aj keď prišli do menšieho mužstva či to bolo v prvej lige alebo potom v extralige, že chcú byť maximalisti a dosiahnuť nejaký výrazný výsledok.
S ktorými hráčmi detvianskych medveďov ste naďalej v kontakte ?
V kontakte som čo sa týka ľudských vlastností asi so všetkými chlapcami. Či je to Srnka, Petro, Hataš, Pač, brankári, Kanaďania a Američania, ktorí tam boli. Na tú partiu sa nedá zabudnúť. Stále mi ostali v srdci a keď počujem alebo čítam o nich, stále je to taká milá spomienka na Detvu.
Ktoré úspechy s Detvou by ste radi vyzdvihli ?
Hlavne je to víťazstvo v 1. lige, keď sme vo finále porazili Spišskú Novú Ves. Ešte predtým sme prešli cez favorizovaný Bardejov. O Spišskej Novej Vsi ani nehovorím. Oni boli prví a my druhí po základnej časti. Bolo to krásne. Na Spiši sa nám podarilo vyhrať jeden zápas. Doma sme vyhrali oba zápasy a ten rozhodujúci piaty finálový zápas bola zásluha celého mužstva. Bolo to síce v predĺžení, ale celé mužstvo ťahalo za jeden povraz na ľade aj v kabíne.
Na ktorý zápas na detvianskej lavičke najradšej spomínate ?
Bol to zápas s Trnavou, keď sa nám veľmi nedarilo a vo štvrťfinálovom domácom zápase sme museli vyhrať. Ďuro Petro dal asi 7 sekúnd pred koncom gól. Bol to zlomový moment celého môjho pôsobenia v Detve. Boli aj krajšie momenty, ale pred víťazstvom v 1. lige tento víťazný zápas s Trnavou naštartoval hráčov a dotiahli to do víťazného konca.
Aký dojem na vás urobili fanúšikovia medveďov ?
V Detve bolo super obecenstvo. Stále sa v určitom počte stretávali na tribúnach a fandili chlapcom. Bolo pekné, že to nebolo obecenstvo len počas zápasu, ale s chlapcami žili aj v meste. Spoznali sa s nimi, stretávali sa s nimi a chodili im fandiť na zápasy. Myslím si, že detvianske obecenstvo je jedným z veľkých pozitív môjho pôsobenia v Detve.
FOTO: TASR
