„Už ku koncu zápasu som pociťoval hnev a sklamanie. Vyvrcholilo to po záverečnom hvizde hlavného rozhodcu. Trošku ma frustroval výkon mužstva a nepremenené šance, ktoré mali jednoznačne skončiť gólom. Myslím si, že by sme mali zapracovať na mentálnej príprave,“ týmito slovami otvoril rozhovor Samuel Blažek.
Začiatok duelu bol zo strany hostí celkom chaotický, čo sa prejavilo nepresnostiach a zbytočných stratách lopty. „Kameňom úrazu bola nedostatočná komunikácia medzi hráčmi. Súper sa zameriaval na nákopy a protiútoky, o ktorých sme vedeli. Bolo teda potrebné komunikovať a zabezpečovať, čo sa bohužiaľ nestalo. Zápas bol vyrovnaný, mali sme väčšie držanie lopty. Futbal sa však hrá na góly a nie na krásu. Keby sa nám podarilo premeniť čisté šance, chyby rozhodcov by nás tak nemrzeli.“
Na talentovaného brankára sa rezerva Hamšíkovcov mohla v Krupine spoľahnúť. „Počas celého zápasu som nás držal v hre o výsledok. V prvom polčase som musel hasiť dve nebezpečné situácie, ktoré nastali po našich chybách. Našťastie sme to zvládli. Po zmene strán som stiahol 3-4 nebezpečné centre. Pri druhom góle som mal spraviť niečo naviac. “
Hostia dali do zápasu maximum, no bohužiaľ im nič nehralo do karát. „Tak blízko, ale zároveň tak ďaleko. Takto by sa dal v skratke charakterizovať celý druhý polčas. Podľa mňa sa mali nadstavovať viac ako dve minúty, nakoľko bolo veľa ošetrení a prerušení. Bohužiaľ aj toto je šport. Skôr ma mrzí, čo sa udialo po zápase za ihriskom. Toto by sa stávať nemalo a ľudia, ktorí sú do areálu púšťaní by sa mali vedieť správať. “
