Po skončení hráčskej kariéry sa legenda detvianskeho hokeja Dušan Pohorelec rozhodla vydať na trénerskú dráhu. Momentálne sa účastník zimných olympijských hier v Lillehammeri 1994 podieľa na výchove juniorov HKM Zvolen.
Čo vás priviedlo k trénovaniu?
K trénovaniu som sa dostal tak nejako prirodzene. Tým, že som bol pri hokeji toľko rokov, tak trénerstvo bolo pre mňa niečo, čo malo po konci hráčskej kariéry nasledovať. Trénovanie ma napĺňa hlavne vtedy, keď vidím napredovanie, či už pri jednotlivcoch, ale hlavne pri postupnom zlepšovaní celého mužstva. Vtedy vás to krásne hreje pri srdci.
V čom sú podľa vás najväčšie výhody trénovania mládeže? Má to aj nejaké nevýhody?
Trénovanie je ako každá iná práca. Samozrejme má to aj výhody a nevýhody. Myslím si, že to je celkom prirodzené. Pracujem s vekovou kategóriou juniorov. Niektorí chlapci sú mentálne už dospelí a naopak niektorí sa nimi len stávajú. Musíte rozlišovať s kým sa ako rozprávať, Niekedy je to celkom výzva.
Aké je vaše trénerské krédo? Máte aj nejaký trénerský vzor?
Je ako to pri väčšine trénerov – vychovať chlapcov, ktorí v hokeji niečo dosiahnu. Ešte viac bude pre mňa znamenať, keď z chlapcov budú dobrí ľudia. Konkrétny trénerský vzor nemám, no je veľa trénerov, ktorí ma zaujali.
Aké sú podľa vás atribúty dobrého mládežníckeho trénera?
Tréner v dnešnej dobe musí stále rozširovať svoje vedomosti. Hokej sa stále niekam posúva. Skúste si pustiť nejaký zápas spred niekoľkých rokov a súčasný. A uvidíte, že hokej sa trochu mení. Základ je však stále ten istý, musíte to robiť so srdcom.
Aké sú v klube vybudované podmienky pre rozvoj mladých hráčov?
Podmienky v klube sa z roka na rok zlepšujú. Všetko stojí peniaze, ale každý rok pribudne niečo, čo pomáha chlapcom k napredovaniu. Keď si spomeniem na podmienky, aké sme mali my, tak to sa nedá ani porovnať.
Na čo sú zamerané tréningy? Nacvičujete aj rôzne herné situácie ako sú presilovky, oslabenia a podobne?
V kategórii juniorov sa tréningy v podstate podobajú tým seniorským. Samozrejme sa už nacvičujú všetky herné situácie.
Ako ste zvládali obdobie, keď boli kvôli pandémii tréningy zakázané?
V čase pandémie to nebolo vôbec ľahké. Snažili sme sa trénovať, keď do nariadenia aspoň trochu povoľovali. Obdivoval som chlapcov, ako k tomu pristupovali. Keď bola možnosť trénovať, boli tam všetci do jedného, ak momentálne nemali zdravotné problémy.
Ako s chalanmi pracujete po psychologickej stránke?
S každým musíte rozprávať inak, ale to mi nevadí. Je to pre mňa výzva. Stane sa, že hneď niekoho nového neodhadnem, no rýchlo sa zorientujem.
Aká je komunikácia s rodičmi, chápu, že tréner je viac ako oni?
Komunikovať s rodičmi sa snažím čo najmenej. Má to veľmi jednoduchý dôvod, Chcem, aby chlapci dospeli aj po tejto stránke a naučili sa všetko si riešiť sami. Keď sa dostanú niekde do seniorského hokeja, nikto im nebude pomáhať, Budú na všetko väčšinou sami, Viem o čom hovorím, prešiel som si tým. Samozrejme, keď niektorí rodičia potrebujú niečo prediskutovať, nebránim sa tomu.
Koľko z vašich zverencov má podľa vás potenciál presadiť sa v seniorskom hokeji?
Potenciál presadiť sa v senioroch niektorí majú, nie je to však jednoduché. Pevne verím, že ich bude čo najviac. Je hlavné, aby z chlapcov boli dobrí ľudia. A po rokoch, keď sa stretneme budeme v dobrom spomínať na spoločne strávené chvíle.
Sú skvelým impulzom pre kabínu juniorov aj výsledky A-mužstva, ktoré už niekoľko sezón predvádza vynikajúce výkony?
Každý z chlapcov vníma, ako je na tom áčko. Na jednej strane sa samozrejme tešia, ale súčasne si uvedomujú, že tam nebude také ľahké sa dostať. A to je dobre. Musia mať pred sebou cieľ, aj keď nie je ľahký.
Ako podľa vás prilákať deti k hokeju?
Deti najlepšie prilákajú na hokej úspechy, či už klubové alebo reprezentačné. Deti potrebujú svojich hrdinov. Najviac detí by však k športu prilákala celková zmena systému v spoločnosti. To je ale na dlhšiu debatu.
Čo sa vám na dnešnom hokeji páči a čo by ste zmenili, ak by ste mohli?
Ako som už spomenul, od čias ako som hrával aktívne, hokej sa posunul. Niečo sa mi páči, niečo zase nie. Hokej bude pre mňa stále športom číslo jedna. Budem veľmi rád, keď pre čo najviac ľudí bude hokej celoživotnou láskou.
FOTO: HKM Zvolen
