Simona Stehlíková sa volejbalu venuje už 10 rokov. „Aktuálne študujem na gymnáziu v Detve. Mojim športovým vzorom bol, je a aj bude môj ocino, ktorý ma k volejbalu aj doviedol. Inšpiroval ma svojimi úspechmi a výkonmi, pričom v minulosti bol aj majstrom Slovenska. V tomto smere ho chcem aspoň trochu napodobniť.
A ako spomína nádejná volejbalistka na svoje začiatky? „V tom čase chodilo na volejbal strašne veľa báb. Našla som si medzi nimi aj kamarátky, s ktorými boli tréningy hneď oveľa veselšie. Keďže baby neustále prichádzajú a odchádzajú, tak je náročné vytvoriť dobrý kolektív. Pomaly už nemá kto hrať, pretože babám sa trénovať veľmi nechce.“
Simona už dlhšiu dobu hráva ako smečiarka, no v minulosti si vyskúšala aj libero. „Za svoj najväčší úspech považujem to, že som sa stala kapitánkou. Vždy som si tento post chcela vyskúšať a som vďačná, že mi to tréneri umožnili. Tréningy sa nám vždy začínajú behom a následne rozcvičkou. Potom ideme do dvojíc, pokračujeme smečom na sieti a podaním. Na záver tréningu si zahráme šestkový volejbal alebo bágrovanú. “
„Skĺbiť športové a školské povinnosti je úplne ľahké. Nikdy som s tým nemala problém a všetko som v pohode stíhala. Bude ťažké sa s týmto všetkým rozlúčiť, keďže táto sezóna bola pre mňa v klube MVK Detva poslednou. Napriek tomu sa budem snažiť spraviť si rozhodcovský alebo trénerský kurz, aby som sa mohla venovať volejbalu aj naďalej,“ týmito slovami uzavrela rozhovor Simona Stehlíková.
