Na historickom postupe detvianskych Joxerov do extraligy sa ako hráč podieľal aj tréner ich starších žiakov Andrej Strelec.
Prečo si sa rozhodol stať florbalovým trénerom?
Vždy ma bavilo sledovať prácu trénerov, či na mojich tréningoch a zápasoch alebo aj svetových trénerov, najmä futbalových. Videl som sa v tomto odvetví už dlhšie a chcel som byť trénerom už v mladom veku, čo sa mi aj podarilo.
Čím ťa táto práca napĺňa? Čo je na nej najťažšie?
Trénerstvo ma napĺňa všetkým, čo sa s ním spája. Baví ma sledovať tímový aj individuálny progres chalanov. Každý tréning a zápas nás posúva vpred a to je na tom to najlepšie. Niekedy neviem, či je ťažšie hrať alebo trénovať. Nemusím síce makať na ihrisku, ale hlava mi pracuje vždy na 100%.
Nie je vždy jednoduché ustriehnuť 15-tich chalanov a niesť za nich zodpovednosť na tréningoch a zápasoch. To si uvedomuje asi málokto. Ale najťažšie je asi to, keď chalani neplnia na ihrisku moje pokyny. Vtedy by som bol najradšej na ihrisku namiesto nich (smiech). Paradoxne sa to deje najmä proti slabším súperom, keď si chalani robia čo chcú.
Ako vnímajú tvoji zverenci tvoju futbalovú a florbalovú kariéru?
Myslím si, že dosť pozitívne. Chalani ma chodievajú pozrieť na florbalové aj na futbalové zápasy, čo ma veľmi teší. Vždy ma po zápase počkajú, aby sme prehodili pár slov. Podľa mňa je dôležité ísť zverencom príkladom, a preto si myslím, že ich to veľakrát motivuje. Snažím sa byť pre nich dobrým vzorom.
Aké sú v klube vybudované podmienky pre rozvoj mladých hráčov?
Podmienky sú oveľa lepšie ako v minulosti, ale vždy je priestor na zlepšenie. Práve v mládeži sa tvorí budúcnosť pre áčko a na to sa nesmie zabúdať. Snažíme sa robiť maximum čo môžeme a vieme. Verím, že sa v najbližších rokoch dokážeme dotiahnuť na najlepšie slovenské kluby.
Na čo sú zamerané tréningy?
Tréningy sú vždy nastavené podľa toho, či sme zápas hrali alebo nás ešte len čaká. Zameriavam sa na všetko. Rozvoj sily, rýchlosti, obratnosti, kondície, techniky a herného myslenia. Je to všetko prispôsobené ich veku a schopnostiam. Samozrejme, v čo najväčšej miere sa to snažím robiť zábavnou formou.
Ako s chalanmi pracuješ po psychologickej stránke?
Po psychologickej stránke sa vždy chalanov snažím učiť disciplíne. Ťažko sa pracuje s niekým, kto nemá disciplínu. Nemal ju takmer žiadny z chalanov, ktorých trénujem. Keď si tréner dokáže u zverencov vybudovať disciplínu, tak mu to uľahčí prácu. Vždy sa snažím s nimi komunikovať a snažím sa im pomôcť v každom smere, či sa to týka florbalu alebo nie.
Aj vzhľadom k tomu, že ich každým tréningom spoznávam stále viac, tak sa podľa toho snažím aj zvoliť individuálny prístup ku každému z nich. Niekoho kritika nakopne, niekoho naopak nie, preto musím vždy rozlišovať, čo komu kedy môžem a nemôžem povedať.
Aká je komunikácia s rodičmi, chápu, že tréner je viac ako oni?
Nikdy som nemal žiadny problém s tým, že by rodičia s niečím nesúhlasili alebo by sa mi sťažovali. S niektorými rodičmi komunikujem viac, s niektorými menej a s niektorými vôbec. Všetko riešim s chalanmi na tréningoch a v chatovej skupine. Tak sme si to od začiatku nastavili, lebo je lepšie, keď sa učia zodpovednosti.
Niekedy ma niektorí rodičia kontaktujú ohľadom niektorých vecí, ale 99 % si riešia chalani sami. Nemal som rád, keď mi namiesto chalanov písali ich rodičia, že neprídu na tréning. Teraz mi už chalani píšu sami. Rodičia nám pomáhajú najmä s dopravou na zápasy, či na iné tímové akcie, za čo som im veľmi vďačný. Bez ich ochoty by to bolo veľmi náročné.
Koľko hráčov z kádra starších žiakov má podľa teba potenciál presadiť sa v áčku Joxerov?
Potenciál majú všetci. Otázkou len ostáva, koľkí z nich pri florbale ostanú a budú ochotní na sebe stále makať. Verím, že čo najviac z nich sa presadí do áčka, pretože majú k tomu dobre nakročené.
Sú skvelým impulzom pre kabínu aj výsledky A-mužstva, ktoré už niekoľko sezón predvádza vynikajúce výkony?
Určite áno. Chalani sledujú naše zápasy a je to pre nich motivácia. Vždy nás povzbudzujú, dokonca s nami vycestovali aj na finálový zápas prvej ligy. Pre mládež sú výsledky mužov motiváciou. Často sa spolu rozprávame a ich snom je zahrať si za detvianske áčko extraligu. Majú v A-mužstve viacero vzorov, ktorí im na ihrisku idú príkladom. Verím, že si za mužov zahrá čo najviac chalanov. Mojim snom je zahrať si s nimi v jednom tíme.
