Detvianski juniori majú hokejovú sezónu 2022/2023 už za sebou. Branislav Šulek v nej odohral za medvede 24 duelov, v ktorých si na svoje konto pripísal 7 bodov (1+6).
Z čoho si mal ty ako dospievajúci hokejista najväčší strach?
Bál som sa hlavne neúspechu a slabého výkonu v zápasoch.
V akom veku začína hráč cítiť tlak na svojich pleciach? Je to už v detstve?
V detstve ani nie. Počas neho je to všetko o zábave a učení sa (streľba, korčuľovanie…). Zlom prišiel približne v 15 rokoch, keď som videl, že to má zmysel. Boli na mňa kladené väčšie očakávania. Tam som ten tlak už začal pociťovať.
Myslíš si, že v mladších vekových kategóriách by výsledky nemali byť prvoradé?
Výsledky by nemali byť prvoradé. Treba však ale klásť dôraz na ich dôležitosť. Aby dieťa hokej hralo, tešilo sa na ľad a bavilo sa hrou. Výsledky byť musia, bez nich sa posunúť ďalej nedá.
Demotivovalo ťa niekedy, keď ste prehrali a tréner bol nahnevaný, aj keď ste hrali dobre?
Na trénerov som mal šťastie, s výnimkou jedného. Aj keď sme napriek dobrej hre prehrali, tréner nebol nahnevaný. Povedal, že to čo ukazuje svetelná tabuľa je iba číslo. Zdôraznil, že sme hrali dobre, bojovali sme až do samého konca a tak to má byť.
Čo všetko si musel kvôli hokeju obetovať?
Kvôli hokeju som musel obetovať detstvo, veľa kamarátov a nespočet voľného času. Naučil som sa však, že keď niečo chcem, musím makať.
Stalo sa ti, že si o sebe pochyboval a hovoril si, či má zmysel, čo robíš ? Ako si to riešil?
Nebolo to len raz. Veľmi mi pomohli rodičia, zobrali ma niekde relaxovať a oddýchnuť si. Keď som už nevedel, či má zmyslel ďalej pokračovať, pomohol mi tréner. Všetko so mnou prebral a nechcel, aby som to nechal len tak. Veľkou oporou mi bola aj moja priateľka, ktorá mi veľakrát pomohla znova sa vzchopiť a dostať sa naspäť.
Čo je podľa teba najdôležitejšie v momentoch, kedy hráč o sebe pochybuje?
Relax. Je potrebné si zosumarizovať, čo človek robil zle a snažiť sa to napraviť. Obklopiť sa blízkymi priateľmi. Prísť na iné myšlienky a potom sa opäť do toho oprieť.
Ako si zvládal situácie, keď si si možno aj myslel, že na to máš, ale tréner ťa nepostavil hrať?
Nechápal som to nejako zle. Vedel som, že je to potrebné. Tréner poslal na ľad lepších hráčov a ja som to musel akceptovať.
Akým spôsobom sám seba denne motivuješ?
Každým dňom chcem byť lepší a lepší. Keď budem sedieť doma na zadku, veľmi mi to nepomôže. Snažím sa makať. Dobre „odmakaný“ tréning ma posúva vpred nielen po športovej stránke, ale i mentálnej.
Máš nejaké vzory alebo seriály, filmy či knihy, ktoré ťa v živote mentálne posunuli ďalej?
Nikdy som nemal vzor, podľa ktorého som sa riadil a snažil sa byť ako on. Snažím sa byť sám sebou, nie niekým iným. Film o Pelém mi ukázal, že aj keď nemáš nič, môžeš to dotiahnuť ďaleko.
Aké máš sny, plány a ciele do budúcnosti?
Moju myseľ momentálne najviac zamestnáva blížiaca sa maturitná skúška. Keď som bol menší, budúcnosť som mal jasnú. Teraz to však už vidím inak…
TITULNÁ FOTO: Maroš Bóna/HK Brezno (FB)
