Futbalové začiatky Pavla Kováča sú späté s klubom TJ Družstevník Očová. S úsmevom na tvári spomína 28-ročný brankár na duel v Látkach, počas ktorého mu starý pán ponúkal domácu. Milovník motoriek je v civilnom povolaní hasičom.
PRVÝ KONTAKT S FUTBALOM
Ako malí chlapci sme vonku hrávali futbal. Raz ma jeden kamoš oslovil, aby som to išiel skúsiť na tréning do Očovej. A tak som išiel. Hneď som začal v bráne. V Očovej som odohral asi jednu sezónu a potom prišla ponuka zo Zvolena, či by som záujem u nich hrávať. Ponuku som sa rozhodol prijať. Vo Zvolene som tiež chytával. Jedného času, keď bolo vytvorené zvolenské céčko, som skoro celú sezónu u starších žiakov odohral v poli. Myslím, že to bolo na pozícii útočníka.
Nakoniec som sa ale rozhodol, že budem brankár. A odvtedy som už len chytával. Predtým, ako som sa dostal k futbalu, som vyskúšal aj iné športy. Napríklad rýchlostnú kanoistiku a basketbal. Futbal ma bavil odmalička. Tak som sa ho chytil a začal ma baviť. V mojej rodine hráva futbal jedine brat. On začal s ním trochu skôr ako ja. Väčšinou sme hrávali spoločne v jednom klube.
Čo sa týka brankárov, zo starších čias bol mojim obľúbeným Iker Casillas. Potom sa mi páčil štýl chytania Joa Harta v čase, keď pôsobil v Manchestri City. V minulosti si podľa mňa zaslúžil získať ocenenie Zlatá lopta Marc-André ter Stegen. Páči sa mi, že je veľmi mrštný. Má výbornú kopaciu techniku (ľavá aj pravá noha). Nie je to nejaký nervák, pôsobí na mňa pokorne.
NAJVÄČŠIE ŠPORTOVÉ ÚSPECHY
Moje najväčšie úspechy som zažil v čase, keď som chytal vo Zvolene. Boli to turnaje v zahraničí. Dvakrát sme boli v Taliansku. Z toho raz sa nám podarilo prebojovať do finále. Nakoniec sme však skončili druhí. Síce sme boli vtedy veľmi sklamaní, ale aj napriek tomu to bol úžasný zážitok.
Najväčší úspech sme dosiahli na turnaji v Rakúsku. Aj tam sme boli skvelá partia. Tam sa nám tiež podarilo postúpiť do finále. Proti Čechom sme síce prehrávali, ale duel sa nám napokon podarilo dotiahnuť do penaltového rozstrelu. Podarilo ma mi zneškodniť pokutový kop, po ktorom mi niekoľko sekúnd trvalo uvedomiť si, že sme vyhrali. Bol to perfektný zážitok. Hralo sa na veľkom štadióne, ktorý bol zaplnený ľuďmi. Nechýbal na ňom ani môj otec.
POHÁROVÝ ZÁPAS PROTI MŠK ŽILINA V DRESE DOBREJ NIVY
Bol to jeden zo skvelých zážitkov v mojej kariére. Aj keď sme vedeli, že nevyhráme, na tento zápas sme sa všetci tešili. Boli sme namotivovaní. Snažili sme sa čo najdlhšie držať bezgólový stav. Na duel prišlo veľa ľudí. Po inkasovanom gól sme si povedali. Nič sa nedeje. Murujeme ďalej.
Celý zápas sa niesol v duchu fair-play. Páčilo sa mi, že aj chalani zo Žiliny boli féroví. Dokonca sa mi podarilo predviesť aj pár pekných zákrokov. Pohárové stretnutie proti MŠK Žilina bolo pre mňa aj napriek prehre pozitívnou skúsenosťou.
KAPITOLA MENOM MFK SPARTAK HRIŇOVÁ
V poslednom zápase minulej sezóny, keď som hral za Osrblie, zranil som si koleno. Vybavili mi magnetickú rezonanciu. Vyzeralo to tak, že som mal natrhnutý meniskus a aj predný krížny väz a bude potrebná operácia. A tak som to presne tlmočil aj trénerovi, takže musel zhánať nového brankára.
O pár týždňov mi prišli výsledky. Konečný výsledok bol, že nemám nič roztrhnuté ani natrhnuté. Bolo to už druhý krát riadne natiahnuté to isté koleno, takže operácia nebola nutná. Namiesto operácie som sa rozhodol pre rehabilitáciu. Lenže medzitým už tréner našiel brankára, takže som si na poslednú chvíľu musel hľadať nejaký klub.
Oslovili ma z Hriňovej, či by som nechcel za nich hrávať. V Spartaku sú aj chalani zo Zvolena, pričom viacerých z nich som poznal. Rozhodol som sa to teda skúsiť. S trénerom Kuchárkom sa mi spolupracuje bezproblémovo. Pod Poľanou som zatiaľ len krátko. Najlepšie sa mi chytalo v Selciach, aj keď sme ten zápas nakoniec prehrali.
V CIVILE HASIČOM
Vždy som chcel robiť nejakú fyzickú prácu, nechcel som sedieť niekde v kancelárii celý deň za počítačom. Keďže mám vyštudovanú protipožiarnu ochranu, tak som si dal po škole žiadosť k hasičom. Spravil som fyzické testy, lekárske prehliadky a aj psychotesty. Čakal som. Pravdupovediac som už ani nedúfal, že sa mi ozvú.
Skoro po roku sa mi ozvali, či by som nemal záujem o miesto vo Zvolene na pozícii hasič-záchranár. Nad ponukou som ani neváhal. Najťažšie je asi tá rôznorodosť, čo sa týka výjazdov. Nikdy neviem čo ma čaká. Na stanici je vždy robiť. Veľa som sa toho naučil. Práca ma baví stále viac a viac. Páči sa mi, že môžeme pomôcť tam, kde je to potreba.
MILOVNÍK MOTORIEK
Na motorke jazdím už dlho. Samozrejme, nie vždy som harley. Táto značka mi však prirástla k srdcu. Čo sa týka výletov, jazdím skôr len po Slovensku. Idem niekde na jazero, okúpem sa a idem ďalej alebo naspäť. Môj brat s ocinom boli na motorkách aj v Chorvátsku. Ja som sa zatiaľ k tomu nedostal.
ILUSTRAČNÉ FOTO: Vladimir Chramazda
