Marek Uram má za sebou bohatú hokejovú kariéru, počas ktorej dosiahol významné individuálne a tímové úspechy. Tým najvýznamnejším je bezpochyby zisk titulu majstra sveta spred 20 rokov.
DETSTVO A HOKEJOVÉ ZAČIATKY
Začínal som ako každý mladý chlapec. Bolo to v 6 rokoch na ulici. Potom som sa prihlásil na hokej a začal som naň chodiť. Všetko čo mám, mám vďaka hokeju. Hokej hrávam skoro celý život. Ťažko povedať, čo som musel kvôli hokeju obetovať. Boli tam určité pravidlá, ktoré som musel dodržiavať.
Človek to tak neberie, že niečo obetoval. Mňa hokej vždycky bavil. Snažil som sa mu venovať, pretože ma napĺňal. Rozhodol som sa pre tú športovú cestu. Je jasné, že som nemohol robiť to, čo deti v mojom veku. Dovolenky sme mali vtedy, keď som nechodil na štadión. To nebola obeta. Ja som si túto cestu vybral.
RADA ZAČÍNAJÚCIM HOKEJISTOM
Mladým začínajúcim hokejistom by som poradil, že musia mať veľké odhodlanie a chuť tvrdo pracovať. Nestačia len tréningy, ktoré majú so svojim tímom. Musia tomu v podstate prispôsobiť celý život. Ale oplatí sa to.
PÔSOBENIE V ZNOJME
Česká extraliga bola pre mňa vždycky výzvou. Som rád, že som sa tam dostal. Znojmo je super mesto so skvelými fanúšikmi, ktorí vedia vytvoriť nezabudnuteľnú atmosféru. Spoznal som tam dobrých kamarátov. V klube som strávil 7 rokov. Po pár sezónach strávených na Slovensku som sa do neho vrátil.
V tom čase už klub pôsobil v nadnárodnej EBEL lige. Išiel som do nej ako skúsenejší hráč. Chcel som skúsiť niečo nové. V súťaži pôsobili aj mužstvá z Rakúska, Talianska a Slovinska. Som rád, že som si EBEL ligu zahral. Má svoju kvalitu. Bolo to pre mňa niečo zaujímavé.
V BELASOM DRESE
V Slovane som zažil najväčšie tímové úspechy. Získal som dva majstrovské tituly. Veľmi rád spomínam na obdobie, keď som obliekal dres Slovana. Zápasy proti Košiciam som nevnímal nejako špecificky. Všade, kam sme so Slovanom prišli, tak sa mužstvá na nás pripravili. Hralo sa väčšinou pred plným hľadiskom. Tie duely boli vybičované. Bola to radosť hrať.
GÖTEBORGSKÉ ZLATO
Je to historicky najväčší úspech slovenského hokeja. Bolo to pred 20 rokmi. Nedá sa na to zabudnúť. Keď sme sa vrátili do Bratislavy, privítalo nás strašne veľa ľudí. Či už to bolo na letisku, cestou z letiska alebo na námestí. Bolo to jedno fantastické obdobie, na ktoré človek veľmi rád spomína. Zažiť to, bolo niečo úžasné.
PAMÄTNÉ OKAMIHY HRÁČSKEJ KARIÉRY
Vždy sa spomína na to dobré, čo človek v kariére zažil. Na tie negatíva postupom času prestane myslieť. Na každú etapu môjho hokejového života veľmi rád spomínam.
Najviac môj hokejový vývoj ovplyvnili samozrejme prví tréneri v Liptovskom Mikuláši. Či už to bol pán Pivko alebo Dušan Halaj. Potom sa tých trénerov vystriedalo strašne veľa. Každý tréner mi niečo dal. Okrem tých prvých dvoch by som nerád niekoho menoval.
PRÍCHOD POD POĽANU
Už po konci minulej sezóny mi Karol Križan hovoril, že sa dohodol na spolupráci s Detvou a či by som nemal záujem si prísť zahrať. Zatiaľ som za Detvu odohral tri zápasy. Uvidím, či tam ešte pôjdem. Chcel som len skúsiť, či aj v tomto veku si môže človek zahrať . Do Detvy som nešiel so žiadnym očakávaním.
Zavolal mi Rišo Chamula, s ktorým som sa rozprával. Páčila sa mi jeho vízia obnovy detvianskeho hokeja. Tým, že mám za sebou bohatú hokejovú kariéru, rozhodol som sa mu pomôcť. Detvianskym fanúšikom by som odkázal, aby chodili na hokej v čo najväčšom počte a povzbudzovali svoje mužstvo. Bol som tam tri zápasy a divácka kulisa sa mi veľmi zapáčila. Samozrejme, človek by bol rád, keby prišli ešte vo väčšom počte. Atmosféra na zápasoch v Detve ma milo prekvapila.
TITULNÁ FOTO: HK Detva
