Detvianske medvede odohrali v 2. hokejovej lige zatiaľ 5 zápasov a skúsený Tibor Koniar si v nich na svoje konto pripísal 6 bodov za 4 góly a 2 asistencie.
Ako spomínate na vaše detstvo a hokejové začiatky?
Keďže som vyrastal v hokejovej rodine, bol som k hokeju aj vedený. Otec aj so sestrou ho hrávali. Na hokej ma prihlásila sestra. Vyrastal som na sídlisku blízko zimného štadióna, čiže som bol na ňom skoro každý deň.
Čím hokej obohatil váš život?
V rámci kariéry som pochodil dosť klubov. Hokej mi obohatil život veľa vecami. Zážitkami, spomienky a priateľmi. Kamarátov mám však aj v mužstvách, v ktorým som nehrával.
Čo by ste odporučili mladým začínajúcim hokejistom?
Nech sú trpezliví a nech všetko robia na sto percent. V dnešnej dobe majú lepšie podmienky ako my, keď sme boli v ich veku.
Kto je vašim športovým vzorom, ktorý vás inšpiruje?
Z tých našich slovenských hokejistov je to Zdeno Chára, ktorý to vydržal ťahať až do svojich 45 rokov.
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
V rámci voľného času sa snažím tráviť čas s rodinou. Momentálne mám dvojmesačnú dcérku.
Sledujete NHL? Ak áno, máte v nej aj svojho favorita?
Keďže sa to hráva v noci, tak to nie. Výsledky si však pozriem. Primárne zápasy Slovákov, či sa im darí a či hrávajú. Teraz by som sa chcel bližšie venovať New Jersey, keďže draftovali chlapca od nás z Liptovského Mikuláša. Bohužiaľ je aktuálne na farme.
Aký je váš najsilenejší, najemotívnejší a najhorší zážitok v hokejovej kariére?
Emócií bola kopa. Prvým takým momentom bol prvý seniorský gól, ktorý som strelil ako junior v drese Trebišova. Najhorším a nezabudnuteľným zážitkom bola pre mňa 15 – hodinová cesta vlakom do Rumunska. Cestoval som do krajiny, ktorú som ani nepoznal.
Počas bohatej hokejovej kariéry ste si vyskúšali aj pôsobenie v zahraničí, konkrétne rumunskom Progym Gheorgheni. Ako na túto kapitolu vašej hokejovej kariéry spomínate?
Bol to jeden z ďalších zážitkov. V tej dobe som nevedel, čo je to za krajinu. Nakoniec som zistil, že je to malé mestečko, v ktorom žijú úctiví ľudia. Keď sme niečo nevedeli, vždy nám vyšli v ústrety a pomohli nám. Bolo tam super.
Aktuálne obliekate dres HK Detva. Ako sa zrodil váš príchod pod Poľanu? Kto vám pomohol s aklimatizáciou v klube?
V podstate to celé spískal Karol Križan. Sme z jedného mesta. Zavolal mi, že v Detve skladajú nové mužstvo a že je šanca si ňu zahrať. Premyslel som si to a už bola ruka v rukáve. Slovo dalo slovo a s pánom Chamulom sme sa dohodli. So Zorom, Gáborom a Budom sme hrali spoločne v Rimavskej Sobote. Braňa Srnku poznám z pôsobenia v Ružomberku. Starších hráčov som už poznal a postupne som sa na tréningu zoznamoval s tými mladšími. Vyzerá to na veselú partiu.
Ľady 2. hokejovej ligy brázdite už niekoľko sezón. Išla podľa vás súťaž v priebehu tých rokov kvalitou nahor?
Určite áno. Veľa mladých chlapcov, ktorí sa neuchytia v extralige, väčšinou idú do 1. ligy a následne tí mladí hráči z 1. ligy do 2. ligy. Do 2. ligy chodia hrávať aj hráči z juniorky. Takže jednoznačne liga išla kvalitou nahor.
Čo by ste na záver odkázali detvianskym fanúšikom?
Majú v sezóne na čo tešiť, keďže vznikol nový klub. Odkázal by som im, aby boli trpezliví a fandili ako v prvom domácom zápase. Nech povzbudzujú a fandia, aj keď sa mužstvu nebude dariť. Vtedy to bude mužstvo najviac potrebovať.
FOTO: Brezno Knights (FB), MHK 32 Liptovský Mikuláš (B) (FB), Artem Dmitriev (FB)
