Počas letného prestupového obdobia sa OŠK Stožok podarilo získať na trvalý prestup skúseného Lukáša Maliníka z FK Zvolenská Slatina.
Ako sa zrodil tvoj príchod do OŠK Stožok? Prejavili o teba záujem aj iné mužstvá?
Ako sa zvykne hovoriť, tak za všetkým hľadaj ženu. Inak to nie je ani tentokrát. Tá moja je Stožkárka a už dlhšiu dobu ma nahovárala, aby som si zahral, ale odolával som. Potom sme však prihlásili nášho syna do futbalovej prípravky OŠK Stožok a začal som na ihrisku tráviť takmer každý deň. Nedalo mi to a sem-tam som si s chalanmi zatrénoval.
Vtedy ma už začali prehovárať úplne všetci. Slovo dalo slovo, prezident Peťo Daniš vybavil papiere a som tu. Iné kluby ma neoslovili, ani v podstate nemali prečo. Nemal v pláne ešte niekedy súťažne hrávať. Už som ani nemal platnú registračku. V Slatine som mal však takisto dvere otvorené. Touto cestou sa im chcem poďakovať za všetky krásne odohrané roky a zážitky.
Kto ti mohol s aklimatizáciou v klube?
Pomohli mi všetci. Rodina, chalani v kabíne, tréner, prezident klubu aj fanúšikovia. S niektorými spoluhráčmi som sa poznal už aj predtým. S ostatnými sa prelomili ľady po prvej grilovačke. Myslím, že sme dobrá partia.
Od sezóny 2019/2020 si neodohral súťažný zápas. Čím to bolo spôsobené? Bolo pre teba náročné naskočiť opäť do zápasového kolotoča?
Z pôvodnej zostavy, s ktorou som roky hrával vo Zvolenskej Slatine, už neostal takmer nikto. Takisto aj do môjho života pribudli rodinné a pracovné povinnosti. Som typ človeka, ktorý buď robí niečo poriadne alebo vôbec. Ak sa mi nedá zúčastniť na väčšine tréningov a zápasov, tak radšej nebudem hrať.
Zodpovednosť je na prvom mieste, preto som aj toto pôsobenie dobre zvažoval. Čo sa týka kondície, aj mimo futbalu sa snažím žiť aktívne. Behávam a bicyklujem, ale napriek tomu mám čo robiť a niekedy po zápase cítim aj svaly, o ktorých som nevedel, že ich mám. Samozrejme, že v mojom veku rýchlosť tiež nie je taká ako u mladých chalanov, ale zatiaľ sa snáď nestratím.
Čo očakávaš od pôsobenia v Stožku?
Hlavne zábavu, odreagovanie a radosť z futbalu. Aj keď sa nás na tréningoch schádza pomenej, verím, že máme na umiestnenie v popredných priečkach tabuľky. Budem sa snažiť k tomu dopomôcť zo všetkých síl. Zároveň ma veľmi motivuje hrať pred zrakom mojej rodiny, ktorá nevynechá ani jeden zápas. Hlavne môj syn sa teší z každého víťazstva či streleného gólu. S futbalom len začína, preto mu chcem by dobrým príkladom.
Mal si už možnosť si zahrať proti OŠK Stožok?
Samozrejme, ako hráč Zvolenskej Slatiny som si proti Stožku zahral niekoľkokrát. Vždy to bol silný súper, s ktorým sme mali problém vyhrať.
Na zápasy proti ktorým mužstvám sa v I. triede najviac tešíš?
Bude to asi moja rodná Zvolenská Slatina, Tento zápas bude mať zaujímavý náboj, pretože znova začal hrávať aj môj brat. Ak nebude opäť vykartovaný, tak dôjde k bratskému súboju.
Ako si spokojný s doterajším pôsobením v Stožku? Čo hovoríš na jeho fanúšikov?
Som nadmieru spokojný. Tréner sa snaží vymyslieť kvalitné tréningy a celkovo sú podmienky v Stožku výborné. Tamojší športový areál a zázemie sú na vysokej úrovni. Mnohé kluby by mohli len závidieť. Fanúšikovia sú ako všade, zanietení, kritickí a hluční. Som rád, že sa tešíme pravidelnej vysokej návštevnosti. V Stožku na ihrisku to žije aj mimo zápasov. Stále je tam množstvo ľudí, takže sa ani na tréningoch nevyhneme povzbudzovaniu či komentárom, hlavne od nášho (mo)mentálneho kouča Drviča.
