Prinášame vám rozhovor s čerstvým víťazom slovenskej extraligy volejbalistov, Petrom Mlynarčíkom.
Od koľkých rokov sa venujete volejbalu ? Kto vás k nemu priviedol ?
S volejbalom som začať ešte na základnej škole niekedy v druhej triede. Bol to síce len krúžok, ale tam to všetko začalo. Priamo k volejbalu ma nepriviedol nikto. V rodine ho nikto okrem mňa nehrával, ale šport v rodine máme, keďže mama hrávala hádzanú.
Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ?
Myslím si, že nemám nejaký určitý vzor, ktorý by ma priamo motivoval. Ale sledujem veľa úspešných športovcov, ktorí na sebe makajú, aby sa dostali na tie najvyššie priečky. Či už naši domáci alebo zahraniční.
Na akej pozícii hrávate ? Viete v prípade potreby alternovať aj na iných postoch ?
Momentálne hrávam na poste univerzála. V začiatkoch kariéry v Trenčíne a jednu sezónu v Humennom som hral ako blokár, ale potom sme spolu s trénerom Vlkolinským začali pracovať práve na poste univerzála, keďže pre mňa ako ľaváka je to oveľa lepšie. A neviem si predstaviť alternovať na iný post. Ten súčasný mi vyhovuje a nechcem sa už ostatným chalanom montovať do roboty.
Aké úspechy sa vám podarilo vo vašej kariére dosiahnuť ?
Úspechov je pomerne dosť. Väčšinu svojej kariéry som mal šťastie na dobré kluby. ktoré siahali na medaily. Či už to bol majstrovský titul s Humenným, Prievidzou alebo tento posledný s Komárnom. Dvakrát vicemajster rakúskej ligy s Aich/Dob, 3. miesto v nemeckej Bundeslige s Innsbruckom alebo potom tie reprezentačné, z ktorého by som vypichol asi účasť na Majstrovstvách Európy v Poľsku alebo 5.miesto na Európskych hrách v Baku.
Priblížili by ste nám váš debut v reprezentačnom drese ?
V reprezentácii som bol od kadetských kategórii až následne som bol nominovaný do širšieho kádra v reprezentácii mužov pod trénerom Zaninim. Hrával som ešte ako blokár a bol som nesmierne šťastný, že si ma všimol práve taký tréner ako bol pán Zanini. Aj keď vždy moja púť skončila v širšej nominácii, bola pre mňa česť trénovať s takými volejbalistami ktorí tam vtedy boli.
Na ktorý zápas vašej kariéry najradšej spomínate ?
Momentálne najradšej spomínam na ten posledný, ktorý nás doviedol k titulu pre Komárno.
Počas kariéry ste si okrem slovenských klubov zahrali tiež v českom tíme ČEZ Karlovarsko rakúskych tímoch Posojilnica Aich/Dob, SK Zadruga Aich/Dob a Hypo Tirol Alpenvolleys, pôsobiaceho v nemeckej Bundeslige. Čo vám dalo pôsobenie v zahraničných ligových súťažiach ? Aká je kvalita líg, v ktorých ste si zahrali v porovnaní so slovenskou extraligou ?
Každý jeden z týchto teamov mi toho dal veľa. V rakúskej lige boli dva kluby ktoré by siahali na tie najvyššie priečky aj v slovenskej lige, no tie slabšie kluby by tu asi veľa vody nenamútili. Nemecká liga je už úplne niečo iné. Je to jedna z najlepších líg v Európe a hrať proti hráčom tých najvyšších kvalít bolo skvelé. V Česku to bolo len veľmi krátke, keďže som tam prestúpil v polovici sezóny z Aich/Dob a po 3 mesiacoch nás zastavil COVID, čo ma veľmi mrzí, lebo Karlove Vary to mali veľmi dobre rozbehnuté na tie najvyššie priečky.
Momentálne obliekate dres Rieker UJS Komárno, ktoré v základnej časti volejbalovej extraligy obsadilo 4. miesto. Vládla v klube s umiestnením po základnej časti spokojnosť ?
Myslím si, že sme mali na oveľa lepšie miesto, ale bohužiaľ naše výkony neboli vo veľa zápasoch optimálne. Takže ja osobne som nebol spokojný so 4. miestom.
Vo štvrťfinále ste zdolali Svidník 2:1 na zápasy. V ktorom okamihu sa podľa vás začala séria nakláňať vo váš prospech ?
Keďže sa hralo na dve víťazstvá, tak si nemyslím že séria sa nakláňala v náš prospech. O postupe rozhodol jeden zápas, ktorý sme zvládli lepšie. Bolo to ale náročné, keďže v oboch teamoch v tom čase úradoval COVID.
V semifinále ste prekvapivo vyradili víťaza základnej časti z Prešova. Očakávali ste pred začiatkom série, že sa vám podarí postúpiť ?
V sérii s Prešovom sme si verili a myslím si, že sme to ukázali aj na ihrisku. V základnej časti sme s nimi odohrali vyrovnané zápasy. Takže sme boli celkom aj radi, že v semifinále mame Prešov. Čo sme nakoniec aj potvrdili a postúpili do finále.
Vo finále ste si poradili s Myjavou 3:1 na zápasy. Aké pocity ste prežívali po premení rozhodujúceho matchballu ? Ako ste oslávili historický titul pre Komárno ?
Vyhrať finále je vždy obrovská vlna emócií. Je to zadosťučinenie za celosezónnu prácu. Takže aj oslavy sú úžasné, aj keď v tejto dobe COVIDU sa toho veľa robiť nedá a na poriadne oslavy si budeme musieť ešte počkať.
FOTO: TASR (Martin Baumann)
