Vo futbalových stopách svojho ocina Miroslava sa rozhodol kráčať talentovaný Simon Tršo z MFK Spartak Hriňová.
Ako dlho sa venuješ futbalu? Kedy prišiel ten moment, keď ti učaroval futbal?
Už od malička ma k futbalu viedol hlavne môj ocino, ktorý ma vždy a rád brával na ihrisko zahrať si futbal alebo pozerať sa na tréningy dorastencov, ktorých vtedy trénoval. Avšak futbalu som sa venoval dosť málo. Nakoľko som hrával tenis až do mojich 8 rokov. Keď som si zlomil ruku, pokračovať v tomto smere bolo nemožné a vtedy sa mi otvorila cesta k futbalu.
Viem o tebe, že futbalu sa venoval aj tvoj ocino Miroslav. Ako spomínaš na jeho futbalovú kariéru? Mal si možnosť navštíviť niektoré jeho zápasy?
Nemal som možnosť vidieť ho hrať, pretože v čase, keď som bol na svete už futbal nehrával. Avšak častokrát, keď si s ním idem zakopať alebo na tréning, tak nám veľmi rad ukáže svoje kvality. Myslím si, že bol naozaj veľmi dobrý.
Máš športový vzor, ktorý ťa inšpiruje?
Áno. Je to Neymar. Už od malička sme ho spolu s mojim bratrancom Danielom Šufliarskym, ktorý mimochodom tiež hráva za Hriňovú obdivovali. Veľmi sa mi páčil jeho štýl hry. Futbal hral s láskou a pre radosť. Na zápasoch predvádzal neuveriteľne triky bez akéhokoľvek strachu z neúspechu. Teraz mi príde, že hrá futbal už len pre peniaze a to ma veľmi mrzí…
Aký je tvoj najsilnejší, najemotívnejší a najhorší zážitok vo futbalovej kariére?
Jeden z najsilnejších a najemotívnejších zážitkov je určite postup do IV. ligy, aj keď to ešte nie je isté. Verím, že sa nám to podarí. Najhorší zážitok? Myslím si, že to boli moje zranenia. Najhorší pocit bol pre mňa pocit, že moji spoluhráči hrajú zápas alebo trénujú a ja som musel sedieť doma, Boli to zranenia ako natiahnutý stehenný sval alebo ťažké problémy s chrbticou, avšak momentálne som v skvelej forme. Dúfam, že mi ostane čo najdlhšie.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase?
Počas pracovného týždňa sa venujem sa hlavne škole a rodine. Počas víkendov trávim čas s kamarátmi. Hráme futbal, chodíme na kúpalisko alebo si ideme len tak niekde sadnúť. Teraz. keď sú prázdniny mám oveľa viac voľného času a snažím sa ho rovnomerne rozložiť medzi rodinu, kamarátov a moje záľuby.
Navštevuješ športové zápasy aj ako divák?
Samozrejme. Chodím sa pozerať na starších žiakov, pretože mám kamarátov a chodím ich podporiť. Vzhľadom na nedostatok hráčov sa hriňovská U15 zrušila a to ma veľmi mrzí. Taktiež chodím pozrieť aj na mužov, pretože tam hráva môj bratranec Daniel, ktorý si určite zaslúži, aby ho ľudia videli.
Aktuálne pôsobíš v doraste MFK Spartak Hriňová, kde ťa trénuje tvoj ocino Miroslav. Čo pre teba znamená, že ťa trénuje práve on? Rozprávate sa o futbale aj u vás doma?
Samozrejme. U nás doma je futbal viac-menej hlavná téma. Často rozmýšľame ako čo zlepšiť a ako posunúť naše tréningy a výkony na nový level. Som veľmi rád, že ma môže trénovať práve on. Dobre ma pozná a vie ako mi má určite veci vysvetliť, podať mi ich oveľa lepšie ako by mi ich podala neznáma osoba, a tým pádom ich môžem aj ja lepšie prijať a uplatniť.
V budúcej sezóne čakajú hriňovských dorastencov derby zápasy proti MFK Detva. Ako sa na tieto zápasy tešíš?
Určite sa na ne teším. Detva je silný a kvalitný súper. Tvrdo sa na nadchádzajúce zápasy pripravujeme a očakávame aj výsledky.
Ktorí hráči hriňovského áčka sú pre teba inšpiráciou?
Určite Daniel Šufliarsky. Veľmi sa mi páči jeho štýl hry a veľa vecí som pochytil práve od neho. Samozrejme je mi aj najbližší. Mohol by skúsiť trochu zlepšiť životosprávu a prístup k futbalu. Určite by to pomohlo aj jeho výsledkom.
Aké sú tvoje športové ciele do budúcnosti?
Mojim snom ako chlapca bol hrávať za Barcelonu. Teraz to vnímam trochu inak. Futbal je môj najobľúbenejší šport aj koníček. Venovať sa futbalu profesionálne je veľká obeta. Určite by som musel nechať školu. Stačí jedno zranenie a všetka námaha môže vyjsť nazmar. Chcel by som sa venovať futbalu tak ako do teraz. Venovať sa škole, neskôr práci, rodine a priateľom. A futbal brať ako voľnočasovú aktivitu, ale nie ako zamestnanie.
