Očovskí dorastenci obsadili v konečnej tabuľke oblastnej súťaže so ziskom 15 bodov 5. miesto. O práve skončenej sezóne sme sa porozprávali s ich trénerom Patrikom Ľuptákom.
Aké sú tvoje bezprostredné dojmy po skončení futbalovej sezóny 2021/2022?
Bezprostredné dojmy sú zmiešané. Avšak čo sa týka dorastu, o ktorom sa budeme baviť, úprimne priznám, že som si po pomyselnom záverečnom hvizde vydýchol. Som rád, že sme dokázali nazbierať energiu a s výnimkou posledného zápasu sme neodohrali ani jedno stretnutie s menším počtom hráčov ako 11. Za čo chlapcom ďakujem.
Počas zimného prestupového obdobia sa do materského klubu vrátili Daniel Dupej s Viliamom Pavlíkom. Ako citeľne ti chýbali počas zápasov jarnej časti?
Problém bol nazbierať 11 chlapcov, preto bol každý kus dobrý. Dano s Vilom sa voči ostatným chlapcom zachovali neférovo. Odkedy mi načrtli myšlienku presunúť sa do Slatiny, vedel som, že ich nezlomím. Nejako som to však prekusol. Neviem či to bol dobrý krok pre hráčov. Pre Slatinu asi áno, keďže mali problém s hráčmi a využili túto možnosť.
Čo sa týka hernej stránky, dokázali sme nájsť vhodnú alternatívu v podobe Jakuba Ihringa na pozícii, ktorú zastával Vilo a Tomáš Ťavoda hral na poste Dana. Dovolím si tvrdiť, že to zvládli lepšie ako odídenci. Kebyže máme k dispozícii aj spomínaných hráčov Slatiny, vedeli by sme mať rôzne alternatívy. A verím, že by sme dosiahli oveľa lepšie výsledky.
Si spokojný s konečným umiestnením?
Pred sezónou by som nebol spokojný. Po všetkých udalostiach, ktoré sa stali som. Jeden z cieľov sa dokázal splniť. Dohrali sme súťaž.
Čo hovoríš na výkony svojich zverencov?
Bohužiaľ, v niektorých hráčoch som sa sklamal, iní zas milo prekvapili. Ak by som mal byť konkrétny, veľká vďaka patrí kapitánom Peťovi Lalikovi a Tomášovi Ťavodovi. Výrazne mi pomáhal najmä Andrej Velič, ktorého prehľad v tejto súťaži je nevídaný. Viem si s ním predstaviť aj spoluprácu v trénerstve. Budem ho podporovať, ak sa rozhodne vstúpiť do týchto vôd. Jeho prehľad vo futbale, chápanie súvislostí a aj samotný výkon je nevídaný. Niekedy mám pocit, že vie o futbale omnoho viac ako ja.
Vďaka patrí aj chlapcom, ktorí sa pripojili v turbulentnej zime – Oliver Cerovský, David Galanský, Jakub Ihring. Nesmiem zabudnúť ani na brankára Ďuriho Hránického, pri ktorom treba oceniť prístup vo všeobecnosti. Dovolím si tvrdiť, že bol na profesionálnej úrovni. Samozrejme, vďaka patrí aj ostatným chalanom, ktorí akokoľvek pomohli tímu.
V rozhovore po skončení jesennej časti si uviedol, že počas zimy sa budete snažiť popracovať na rýchlosti a prístupe. Nastalo v tomto smere počas jarnej časti zlepšenie?
Bolo to omnoho horšie ako počas jesene.
Ako vidíš svoju trénerskú budúcnosť v Očovej?
S určitosťou viem povedať, že v nasledujúcej sezóne ako tréner v Očovej nebudem. Za tri roky som sa snažil dať klubu čo najviac. Myslím, že to tak aj bolo. Aj keď si niektorí pred tým zakrývajú oči. Úprimne, v poslednom období som cítil akési napätie a miestami krivdu.
Aj toto sú jedny z mnohých dôvodov, prečo som sa rozhodol pre koniec v Očovej. S klubom som sa rozlúčil po poslednom zápase mužov, kedy som oznámil prezidentovi klubu svoj koniec na všetkých postoch. Očovej ďakujem za možnosť niekde začať. Som vďačný za odrazový mostík. Niekedy však treba spraviť rázne rozhodnutie. Viem, že už očovskému futbalu nedokážem ponúknuť viac. Či už ako hráč alebo tréner.
Čo sa týka môjho pokračovania v úlohe trénera, už pred sezónou mi dal dobrú ponuku Sliač. Vtedy som sa rozhodol, že mojou prioritou je dorast v Očovej. Chcel som ukázať charakter. Postupom času prichádzali problémy. Nefungovalo to tak, ako sme si viacerí predstavovali. Preto, keď ma v zime Sliač opäť kontaktoval, na jeho opätovnú ponuku prikývol.
Aktuálne som riešil podobný problém ako pred rokom. Tentokrát ma oslovil klub z vyššej súťaže. Opäť som sa zachoval podobne. Uprednostnil som nepísanú dohodu so Sliačom, čiže s najväčšou pravdepodobnosťou budem aj v sezóne 2022/2023 trénerom pri mládeži na Sliači.
ILUSTRAČNÉ FOTO: Sportnet
