Už vo svojich 19 rokoch má Patrik Ľupták futbalových starostí vyše hlavy. Popri hraní za áčko Očovej trénuje očovských dorastencov a starších žiakov Sliača. A práve s ním sme sa porozprávali o mládežníckom futbale na Slovensku.
Ako hodnotíš kvalitu mládežníckeho futbalu na Slovensku? Je podľa teba podpora mladých futbalistov dostačujúca?
Kvalita mládežníckych súťaži a tímov sa rok čo rok znižuje, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nejde ani tak o podporu ako o to, že záujem detí o šport je minimálny. Nehovoriac o futbale. Podpora by mala byť samozrejme vyššia, no neviem, či by to výrazne zdvihlo úroveň.
V ktorom slovenskom klube sa podľa teba najlepšie pracuje s mládežou?
Žilina a Dunajská Streda majú dlhodobo veľmi kvalitné podmienky, no očividne to vychádza aj Ružomberku. Žilina má z futbalu biznis. To je možno smutné. No na druhej strane, ako som mohol vidieť, práca v tomto klube je veľmi dobrá. Zaujímavá myšlienka je aj žilinská akadémia v Afrike.
Si spokojný so systémom mládežníckych súťaží? Ak by si mohol, čo by si na ich organizácii zmenil?
Kompetentní asi vedia, čo robia. Bohužiaľ, veľkým problémom je kvantita mužstiev a hráčov, následne aj kvalita. Samozrejme, všetci by sme radšej videli 16 tímov v okresnej súťaži mládeže a podobne tak aj v krajských a celonárodných. Realita je však iná.
Zvážil by som fungovanie dvojičkových súťaží, na ktoré mnohé tímy nemajú počet hráčov. Možno aj požadovanú kvalitu majú, ale len v jednej z dvoch kategórií. Jedinou výhodou dvojičkových súťaží sú financie, a preto stále fungujú.
Taktiež by som zvážil reorganizáciou podľa regiónov. Napríklad, ak by sa hral zápas medzi Látkami a Dudincami, hráči by cestovali obrazne pol dňa. Jednoduchšie by to bolo tak, že by sa v rámci jednotlivých samosprávnych krajov prijateľne rozdelili oblasti nanovo. Možno sa mýlim, ale myslím si, že by sa to malo zvážiť. Započul som, že takáto myšlienka je dokonca na stole, preto držím palce kompetentným, nech sa rozhodnú správne.
V dvojičkových súťažiach zohrávajú kľúčovú úlohu pri postupe tí starší. Aký je tvoj názor na dvojičkové súťaže, kde môže nastať situácia, že tí starší svoju súťaž vyhrajú a naopak tí mladší v tej svojej skončia na poslednom mieste a aj napriek tomu postúpia?
Nebudem sa opakovať… No k druhej časti otázky sa však vyjadrím. Asi sa to nedá inak spraviť a je docela logické, že to takto funguje. Aj keď na druhej strane, áno, ak koncový ročník mladších postúpi, logicky si zaslúžia súperiť vo vyššej kategórii so seberovnými.
Niektoré mládežnícke kluby aj napriek tomu, že si vybojujú postup, nemajú záujem hrať vyššiu súťaž. Čím je to podľa teba spôsobené?
Pravdepodobne je to spôsobené financiami a cestovaním. Možno v niektorých prípadoch kvalitou. Je iné vyhrať V. ligu a byť posledný vo IV lige. Ide o psychiku.
Aktuálne trénuješ dorastencov Očovej a starších žiakov Sliača. Je náročné trénovať v dvoch kluboch zároveň?
Áno, je to tak. Som na dvoch stoličkách a zvláda sa to pomerne ťažko. Máme to nastolené tak, že dorastenci majú možnosť trénovať s mužmi a jeden tréning do týždňa sa stretneme spoločne. Na jednej strane je to málo. No na druhej strane, po skúsenostiach viem, že viac ako na jeden tréning do týždňa hráč nepríde. Česť výnimkám.
Naopak, na Sliači sa venujem mládežníkom omnoho viac. Trénuje sa trikrát do týždňa. Je ťažké skĺbiť všetky povinnosti a navyše mať ešte k tomu štyri tímy, pretože okrem trénovania U15 a U19 si občas zahrám za ačko a mimo toho ešte raz za čas prídem na LIMFU. Človeka to jednoducho musí baviť. Sú momenty, kedy je to náročné a najradšej by som skončil, no zatiaľ sa tak nestalo a viem sa motivovať. Zatiaľ ma žiadny z tímov, kde trénujem nesklamal. Každý hráč je síce svojský, avšak nemáme so sebou problém, práve naopak.
Aká je podľa teba úroveň súťaží, v ktorých tvojich zverenci hrajú?
Obe súťaže sú svojím spôsobom najnižšie. V okrese, kde hrajú dorastenci však vidieť veľmi veľa kvalitných hráčov a každý tím má aspoň 4 futbalistov, ktorí buď hrávali vyššie alebo na to majú. Nehovoriac o tíme Zvolen B, ktorý nie je žiadne béčko, práve naopak. Hrávajú za nich hráči, ktorí pravidelne štartujú v druhej dorasteneckej súťaži a dokonca aj futbalisti, ktorí hrajú mužskú IV. ligu. Ak by som mal však rozprávať o tomto mužstve, tento rozhovor by bol v rozsahu malej knihy, možno na samostatný rozhovor len o pohľade na Zvolen B. Preto radšej prejdem k podstate otázky. I. trieda U19 je podľa mňa na úrovni V. ligy dorastu. Za tým si stojím.
Čo sa týka III. ligy žiakov na Sliači, treba pripomenúť, že momentálne nefunguje nižšia súťaž, čiže najnižšou je III. liga. Teda aspoň v našom oblastnom futbalovom zväze, kde sa pred sezónou prihlásilo len jedno mužstvo U15. Pri III. lige som skôr sklamaný kvalitou, keďže som čakal trochu vyššiu úroveň. Tým nechcem povedať, že by sme mali nekvalitné mužstvo, práve naopak. Nájdu sa hráči, ktorí by mali schopnosti aj na kvalitnejšiu súťaž.
Keď som prijal ponuku trénovať starších žiakov na Sliači, prichádzal som do mužstva, ktoré malo po 11 zápasoch 5 bodov. Teraz je situácia taká, že sa odohralo dokopy 20 zápasov a na svojom konte máme 15 bodov. Tak neviem či som taký dobrý tréner, alebo súperi oslabli (smiech).
Keby si dostal možnosť trénovať seniorov, ako by si postupoval pri zapracovaní mladých hráčov do áčka? Čo je pri zapracovaní dorastencov do A-mužstva to najdôležitejšie?
Pre mladých hráčov je prechod do vyššej kategórie veľmi ťažký. Vždy to tak bolo aj bude. A je jedno či ide o prechod z mladších žiakov do starších, zo starších žiakov do dorastu a samozrejme aj z dorastu do áčka. Najdôležitejšia je asi psychika. Pokiaľ hráč má na to hrať za mužov, musí sa vysporiadať s iným prístupom, iným tlakom, iným postavením v tíme, iným kolektívom, iným herným štýlom, ale aj iným diváckym publikom. Je toho dosť, no väčšina zmien sa týka najmä spomenutej psychiky, ktorá je v športe veľmi dôležitá, aj keď sa to možno nezdá a nepripisuje sa tomu taká váha.
Ty sám so debutoval v mladom veku medzi seniormi. Ako s odstupom času hodnotíš túto skúsenosť?
V podstate hneď po tomto kroku som ho oľutoval. Rýchlo som pochopil, že som sa mal ešte rok vyhrať niekde v doraste, zdokonaliť vyhodnocovanie herných situácii ako aj jednotlivých herných činností jednotlivca. Na druhej strane, môj prechod do áčka bol bezproblémový. Nemal som problém s vyššie spomenutými zmenami a dokázal som sa rýchlo aklimatizovať v tíme, aj keď som kvôli zraneniu toho veľa neodohral.
Prečo podľa teba niektorí dorastenci majú rešpekt pred seniorským futbalom? Niektorí hráči potom ako prejdú dorastom, nepokračujú medzi seniormi, ale ukončia kariéru. Čo ich podľa teba k tomu vedie?
Je to iné. Opakoval by som sa, keby poviem, že v čom. Najvýraznejší problém je možno v požadovanej kvalite a takisto v tom, že hráč v mládežníckom futbale hrá vo väčšine prípadov kvôli partii, ktorá sa prechodom do áčka v podstate stratí. Následne je dôvodom aj škola, záujmy a iné hodnoty, ktoré hráč vymení za futbal. Žijeme v dobe, kde je veľmi veľa iných možností ako naháňanie sa za loptou. Je to smutné, no treba to akceptovať.
V dňoch 18. júna – 1. júla 2022 sa na Slovensku uskutočnia majstrovstvá Európy do 19 rokov. Chystáš sa pozrieť na niektoré zápasy?
Úprimne, chcel som sa prihlásiť na tento šampionát aj ako dobrovoľník. Po zvážení som si to rozmyslel. Určite budem chcieť vidieť budúce hviezdy svetového futbalu v akcii, preto sa pravdepodobne na niektoré zápasy pôjdem pozrieť. Dva roky pandémie zobrali futbalovým nadšencom veľa, presne preto by som rád opäť zavítal na nejaký väčší štadión, kde budem vidieť kvalitný futbal. Táto možnosť tu je vďaka ME U19.
Ilustračné foto: Sportnet
