Do zápasu proti Sielnici nastupovali očovskí futbalisti s tým, že musia vyhrať a takýmto spôsobom sa rozlúčiť s jesennou časťou. „Samozrejme, som rád. Koho by víťazstvo netešilo. Chceli sme im oplatiť prehru na ich ihrisku, ktorá vtedy skončila úplne rovnakým výsledkom. Každý gól urobí radosť. Tu by sa však dalo povedať, že išlo o vlastný gól – loptu tečoval hráč súpera.“
Domáci ďakujú fanúšikom za podporu a že sa prišli pozrieť na zápas, aj keď bolo škaredé počasie. „Futbal na dedine sa hrá pre ľudí a vážime si každého jedného fanúšika, ktorý nás prišiel podporiť nielen na tento domáci zápas. Niektorí sa chodili pozerať na zápasy celú sezónu – stretnúť sa, podebatiť, pokričať.“
V 29. minúte musel striedať Matúš Fábry. „Matúšovi sa nič nestalo. Jednoducho nemali svoj deň. Na začiatku zápasu urobil chybu a potom už nemal taký kľud a rozvahu na kopačkách ako zvykne mať. Tréner sa rozhodol, že ho dá dole. Po skorom inkasovanom góle sme si povedali, že súpera nenecháme na našom domácom ihrisku vyhrať. Zabrali sme, podarilo sa nám streliť štyri góly a tým pádom do polčasu ešte otočiť zápas.“
O víťazstve rozhodlo viacero faktorov. „Tým hlavným bolo, že sa nám podarilo zísť sa na tento posledný domáci zápas jesennej časti v hojnom počte. Mali sme aj dosť chalanov na prestriedanie. Takisto sa trénerovi jednoduchšie robila zostava, keďže mal možnosť vybrať, akých hráčov dá na aký post a tým pádom sa to nemuselo hocijako lepiť, ako to býva vo zvyku. Ďalším faktorom je, že súper naopak neprišiel vo veľkom počte, mali len jedného hráča na striedanie.“
„Ďalším faktorom je, že máme veľmi dobré ihrisko. Ešte popršalo, tak bol dobrý terén. Snažíme sa hrať futbal a na niektorých ihriskách sa ten futbal ťažko dá hrať. Je to samá jama, hrboľ a podobne. Tam tá lopta skáče a u nás tak neskákala. Dá sa povedať, že počúvala. Na niektorých ihriskách sa ten futbal ani hrať nedá napr. v Sielnici a na Detvianskej Hute. Tam je to skôr taká kopaná,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Matej Legíň.
