Peter Tkáč dosiahol významný míľnik, keď v najvyššej oblastnej súťaži strelil 200 gólov. Za týmto číslom je dlhá futbalová cesta, ktorá sa začala netradične, jeho športové začiatky boli späté najmä s hokejom.
CESTA K 200 GÓLOM
Vôbec to nie je zlý výsledok na to, že som nevyrastal futbalovo, ale hokejovo. To, čo som dosiahol, vďačím predovšetkým môjmu životnému, respektíve športovému štýlu života. Myslím si, že tento míľnik mohol prísť ďaleko skôr, keby som viac trénoval futbal ako taký. A to nehovorím o mladosti, ale o dlhovekosti v mužskom futbale.
Keďže som prakticky hneď skočil do mužského futbalu, začiatky vôbec neboli jednoduché. Zvlášť keď som často pôsobil nie v top tímoch týchto súťaží. Postupne som sa však udomácnil celkom solídne. Vígľaš-Pstruša bola rada za mňa, pretože prišli ku mne ako slepé kura k zrnu. Prišiel som k nim v polovici sezóny a výrazne som im pomohol zachrániť súťaž. Nasledujúcu sezónu som už bol najlepší strelec súťaže.
ZAUJÍMAVÉ FUTBALOVÉ STRETNUTIA
Ako to už v športe býva, nezostal som len pri tomto klube a postupne som prestupoval do rôznych klubov. Zaujímavé pre mňa bolo hrať v Sáse s Robom Semeníkom a Marekom Penksom, hoci som ich vôbec nepoznal. Keďže som v mladosti viac sledoval hokej ako futbal, bolo to pre mňa o to zaujímavejšie.
FUTBALOVO MA ZDOBILA HLAVNE BOJOVNOSŤ
Čo sa týka futbalu, nie často som pôsobil futbalovo, no vynahrádzal som to bojovnosťou, čo sa tiež cenilo, hoci futbal hrať viem, aspoň si myslím. Čo sa týka ďalších cieľov vo futbale? Už iba pomôcť tímu čo najlepšie, ako budem vedieť. Na to budem v prvom rade potrebovať zdravie a možno časom dosiahnem aj 300 gólov.
FOTO: Peter Tkáč (archív)
