S trénerom Máriom Kurákom sme sa rozprávali o jeho pôsobení pri kategórii U11 a prístupe k rozvoju mladých futbalistov v tomto veku.
Ako ste sa dostali k trénovaniu kategórie U11?
„Dostal som sa k tomu tak, že mi tam hrá syn Majko a vediem ich už tretí rok.“
Aké sú hlavné ciele tréningového procesu v tomto veku? Na ktoré futbalové zručnosti kladiete u hráčov U11 najväčší dôraz?
„Švagor Marek Herčut je asistentom v Ružomberku a radil som sa s ním, ako viesť deti v takom veku a čomu sa hlavne venovať na tréningoch. U mňa je dôležité, aby vedeli strieľať a hrať jeden na jedného.“
Čo by si mali hráči v tomto veku z futbalu predovšetkým odniesť? Ako pristupujete k individuálnemu rozvoju jednotlivých hráčov?
„Stále prízvukujem, že je jedno, kto dá góly. Hlavné je, že sme kolektív a ťaháme za jeden povraz. Ako celok sme silní, nie ako jednotlivci. A samozrejme disciplína, čo sa im veľmi nepáči v dnešnej dobe.“
Ako pracujete s deťmi, ktoré sú futbalovo vyspelejšie, a naopak s tými, ktoré potrebujú viac času?
„Ak tie moje, ktoré sú so mnou od začiatku, sú niekde inde ako tie, čo prišli a sú o rok mladšie, hlavne im hovorím: sledujte ich a učte sa. Každé cvičenie, ktoré robíme, sa sústreďte. Hlavne im hovorím, aby si doma kopali a hrali sa s loptou. To nie je tak, že sa ráno zobudíte a zrazu viete hrať futbal, ale je to tvrdá práca od malička.“
Ako sa snažíte budovať sebavedomie detí? Čo robíte, keď sa hráčovi dlhšie nedarí alebo stratí motiváciu?
„U detí je to vždy zaujímavé. Každé dieťa chce dávať iba góly. Keď sa mu to podarí a v ďalšom zápase nie, tak je nešťastné a hlavne závidí ostatným. Na to reagujem jednoducho – aj keď si nedal gól, ale pekne si mu ho pripravil a to je viac. Moje deti poznám už dlho a viem presne ako na koho.“
Aké hodnoty sa snažíte hráčom odovzdávať popri futbalových zručnostiach? Ako učíte deti spolupracovať a fungovať ako tím?
„Hlavne aby mali charakter, čo zatiaľ vidno. Prídu noví hráči a oni ich povzbudia, a to je pekné. Už som to spomenul – nech sú ako jeden tím a nie jednotlivci.“
Akú úlohu zohrávajú rodičia v rozvoji mladého futbalistu? Ako prebieha Vaša komunikácia s rodičmi?
„Rodičia sú ako všade. Každý rodič vidí svoje dieťa inak a hlavne zrazu je každý rodič aj tréner. Nie je to ľahké počúvať rodičov, ale ja som typ, že mne môžu rozprávať a písať si, čo chcú. Ak sa im to nebude páčiť, detí je dosť a svoje môžu voziť pre mňa za mňa aj do Bratislavy (smiech).“
Do akej miery sa už v tomto veku rieši špecializácia na konkrétne pozície? Vnímate v tomto veku už prirodzené typy hráčov pre jednotlivé pozície?
„Ukončili sme kategóriu U11, kde sme ovládli súťaž. Prechádzame do U13, kde je väčšie ihrisko a čaká nás opäť tvrdá robota aj zmena systému. Máme nejaký systém a pomaličky ho zlepšujeme.“
Čo Vás na práci s deťmi najviac baví a napĺňa? Ktoré momenty Vám robia najväčšiu radosť?
„U detí sú pekné emócie, ale aj sklamania. Futbal ma baví celkovo a mám tam chlapca, takže sa venujem jemu, ale zároveň aj ostatným. “
Ako podľa Vás prilákať deti k futbalu? Ako by mal vyzerať prvý kontakt dieťaťa s futbalom, aby pri ňom zostalo?
„Toto nezáleží od detí, ale od rodičov. Ak rodičom nevadí, že je dieťa zavreté doma pri počítači alebo mobile, tréner môže lákať deti, koľko chce. Keď už dieťa príde, vidí super kolektív a je šťastné, no potom rodičia chcú z dieťaťa Messiho. Bohužiaľ, takto to nefunguje. Je to ťažká práca trénera s deťmi a obzvlášť v dnešnej dobe, keď rodičia už vidia svoje deti niekde v anglickej lige.“
FOTO: Oblastný futbalový zväz Lučenec
