Prestup Lenky Mazúchovej do Porta prišiel po neúspešnom pôsobení v Grazi, kde nedostala priestor ukázať svoj potenciál, a preto sa rozhodla klub opustiť. „Nečakala som, že príde takáto úžasná ponuka z takého veľkoklubu, akým je FC Porto. Neváhala som a cítila som šancu sa posunúť v kariére. Vedela som, že ma nečaká nič ľahké. Bol to určite veľký posun v kariére. Prvé tréningy boli super. Darilo sa mi na nich a cítila som sa veľmi dobre s dievčatami či už na ihrisku alebo mimo neho. Vedela som, že musím ešte zlepšiť prácu s loptou. Na tempo hry som si zvykla pomerne rýchlo, ťažšie bolo zvyknúť si na štýl hry, pretože v Rakúsku sme hrali úplne iný futbal.“
Spoluhráčky prijali 21-ročnú futbalistku veľmi dobre už od prvého dňa. „Veľa mi pomohli s adaptáciou v novom prostredí a vždy boli ochotné poradiť. O Slovensku vedeli iba základné informácie ako hlavné mesto a veľakrát nevedeli ani odkiaľ som, či Slovensko alebo Slovinsko. Často sa ma pýtali na život u nás, futbal či jedlo. Bolo príjemné predstaviť im moju krajinu, no najťažšie bolo vysvetliť im, čo je bryndza.“
Adaptácia prebiehala postupne. „Veľmi mi pomohli ľudia v klube aj spoluhráčky. Portugalsko je krásna krajina a životný štýl mi vyhovuje. Samozrejme, snažím sa učiť aj portugalsky, každý týždeň mám hodiny portugalčiny, takže sa mi jazyk učí omnoho ľahšie.“
Zázemie klubu je na vysokej úrovni. Hráčky majú k dispozícii všetko, čo potrebujú, či už na trénovanie, zdravotnú starostlivosť alebo regeneráciu. „Najviac ma prekvapilo to, že každý deň mám možnosť sa stretnúť s hráčmi A-mužstva, keďže mávajú tréningy pred nami. Stále nechápem, že niečo také zažívam. Vidieť Thiaga Silvu naživo alebo keď sa vám pozdraví reprezentant španielskej mužskej reprezentácie Samu, stále mi to hlava neberie, že sa to deje.“
Tréningové centrum má tri tréningové ihriská, jednu umelú trávu a jeden miništadión, kde sa hrávajú domáce zápasy. „Na poslednom zápase sezóny sme dostali možnosť hrať na hlavnom štadióne FC Porto Estádio do Dragão a prišlo nás pozrieť necelých 10 tisíc ľudí, čo je na ženský futbal a druhú ženskú ligu neuveriteľné číslo.“
Podmienky v Porte sú výborné a klub neustále pracuje na ich zlepšení. „Dovolím si povedať, že niektoré prvoligové mužské tímy na Slovensku nemajú také podmienky, aké ponúka FC Porto pre ženský tím. Iné sú v tom, že máme asi 15-členný realizačný tím, ktorý nám je 24/7 k dispozícii, od riaditeľa cez hlavného trénera až po nutričnú, ktorá nám pomáha dennodenne so stravou. V porovnaní s Grazom sú niektoré podmienky podobné, no Portugalsko je futbalová krajina, kde ľudia žijú futbalom a obetujú tomu čokoľvek, aby boli najlepší.“
Fanúšikovia sú úžasní a tiež veľmi blázniví. „Pamätám si na moment, keď muži vyhrali titul, bolo to čisté bláznovstvo. Petardy do davov ľudí, dymovnice, hádzanie melónov či oslavy s pol miliónom ľudí, čisté bláznovstvo. Čo sa týka našich fanúšikov na ženské zápasy, tak sú tiež neuveriteľní, na každom domácom zápase máme fanklub a okolo 1 až 2 tisíc ľudí.“
Najsilnejší moment bolo pohárové finále, v ktorom Porto síce neuspelo, no divácka kulisa s 22 tisícmi ľuďmi bola niečo wau. „Bolo to niečo, na čo nezabudnem do konca života, ale najpamätnejší moment s fanúšikmi bol asi vtedy na hlavnom štadióne, keď sme ešte pol hodinu po zápase rozdávali so spoluhráčkami podpisy či fotografie. Vždy som tvrdila, že fanúšikovia sú takisto súčasť tímu, a preto je mi cťou, keď po zápase môžem k nim prísť a poďakovať im za podporu počas zápasov.“
Tréneri ako ľudia sú veľmi priateľskí, mimo tréningov dokážu veľmi posrandovať. „Akonáhle sme na ihrisku, sú veľmi nároční a kladú veľký dôraz na taktické detaily a správne rozhodovanie sa v rýchlosti. Každý tréning tu má jasný cieľ a každá jedna hráčka vie, čo od nej tréner očakáva. V kabíne máme veľmi super partiu. Sme veľmi súťaživé na ihrisku, ale mimo neho sme jedna veľká rodina. Trávime spolu čas aj mimo futbalu, čo nám pomáha budovať silné vzťahy a prenáša sa to aj do výkonov na ihrisku.“
Zisk titulu bol pre Mazúchovú výnimočný moment. „Je to niečo, o čom sníva každý futbalista. Bola to odmena za tvrdú prácu, ktorú klub odvádzal celú sezónu. Oslavy boli šialené, len v šatni trvali asi 5 až 6 hodín. Boli plné radosti a nezabudnuteľných momentov so spoluhráčkami a realizačným tímom. Po oslavách sme dostali pozvánku na večeru od prezidenta FC Porto a išli sme si zahrať paintball, čo opäť posilnilo naše vzťahy a potvrdilo veľkú súťaživosť a chuť vyhrávať v tíme.“
Pôsobenie v Porte posunulo odchovankyňu Zvolenskej Slatiny po každej stránke, či už fyzickej alebo mentálnej. Tréningy sú na vysokej úrovni a tréneri kladú dôraz na každý detail. „Po hráčskej stránke som sa zlepšila hlavne po taktickej stránke, keďže futbal tam je skôr náročnejší na rozmýšľanie. Po osobnostnej stránke som sa naučila byť ešte viac samostatnejšia a rýchlejšie sa prispôsobiť novému prostrediu, no na jedinú vec som si doteraz nedokázala zvyknúť poriadne a to je strava. Od trénerov a spoluhráčok som si odniesla množstvo skúseností, ktoré ma posunuli v kariére ešte o kúsok ďalej.“
FOTO: FC Porto
