O tom ako pandémia koronavírusu ovplyvnila výučbu telesnej výchovy nám porozprával Slavomír Ciglan zo základnej školy Júliusa Thurzu v Detve.
V marci minulého roka sa v dôsledku pandémie koronavírusu prešlo na dištančné vzdelávanie. Ako ste s tým rámci telesnej výchovy vysporiadali ?
Je to presne rok, čo sa bežný život kvôli pandémií koronavírusu zastavil a môžem povedať, že veľa ľuďom aj od základov zmenil. Mňa konkrétne zastihla pandémia na materskej dovolenke, ktorá mi končila 15.3.2020 a od16.3.2020 ostali všetky školy zatvorené. U mňa sa až tak nezmenilo veľa, len mi doma pribudlo jedno dieťa navyše. 😊 Bol som v kontakte s kolegami a telesná výchova sa po dohode dištančne pravidelne nevyučovala, maximálne boli v kontakte so žiakmi mailovou formou, posielali im odporučenia na rôzne cviky v domácnosti alebo pohybové aktivity v prírode.
Stretli ste sa v začiatkoch dištančnej výučby s problémami ?
Ako som už spomenul vyššie, online výučba z telesnej výchovy neprebiehala, ale z rozprávania kolegýň z iných predmetov viem, že začiatky boli veľmi náročné, nie len kvôli technickému zabezpečeniu, ale aj preto, že pre všetkých to bolo niečo nové, čo sme si dovtedy nevedeli ani predstaviť. No veľmi rýchlo si na tento spôsob zvykli pedagógovia, ale aj rodičia s deťmi. Iná možnosť ani nebola.
Po návrate detí do škôl ste pri výučbe telesnej výchovy museli brať ohľadom na protiepidemiologické opatrenia. Ako prebiehala v kontexte týchto opatrení telesná výchova?
V septembri sa otvorili školy naplno so všetkými ročníkmi a ja som bol po roku späť, oddýchnutý, odhodlaný pracovať na 200% 😊, ale pandemické opatrenia ma v tom brzdili. Nesmeli sme spájať skupiny, nesmeli sme využívať telocvičňu, deti sa nemohli prezliekať v šatniach, pre bežnú telesnú výchovu úplne nevyhovujúci stav. Museli sme dennodenne improvizovať, našťastie počasie nám celkom prialo a využívali sme maximálne areál školy. Vonku tie obmedzenia neboli až také limitujúce, preto sme mohli robiť atletiku, futbal, volejbal, vybíjanú, štafetové hry a pod. Od októbra sa opäť všetko zmenilo a do škôl sa vrátili už len žiaci 1.-4.ročníka. Keďže som učiteľom aj 3. a 4.ročníka, tak som pokračoval v chodení do práce a počas vyučovania telesnej výchovy sme pre nepriazeň počasia museli byť už len v triedach. Rozmýšľal som ako zaujať žiakov počas týchto hodín, aby si nemysleli, že chodím do triedy len preto, aby som ich strážil a majú voľnú hodinu. Keďže máme výborne vybavenú školu a už takmer v každej triede máme veľkoplošnú interaktívnu obrazovku, mohli sme začať s výučbou teórie cez rôzne videá, ktorých je na internete požehnane. Pokračovali sme tak podľa učebných osnov a prebrali sme tak vybíjanú, športovú gymnastiku, basketbal a po novom roku lyžovanie, bežkovanie, snowboarding atď. Žiaci tak ovládajú rozdiel medzi zjazdom a slalomom a vedia v čom je Peťa Vlhová najlepšia. 😊 V poobedňajších hodinách chodíme telocvikári ešte vypomáhať do družiny a tým sa takmer naplní náš pandemický úväzok, ktorý je o niečo menší ako v bežnej výučbe. Myslím, že je to takto férové ako sedieť doma a nič nerobiť. Kolegovia z iných predmetov musia vyučovať dištančne-online celé doobedie, je to oveľa náročnejšie a vyžaduje si to dôkladnú prípravu. (majú môj obdiv)
Deti sú už skoro rok bez pravidelnej fyzickej aktivity, keďže aj amatérsky šport je v hlbokom spánku. Aký dopad bude mať na ne takýto výpadok fyzickej aktivity ? Malo by im byť umožnené opäť športovať za dodržania jasných a zrozumiteľných protiepidemiologických opatrení ?
Je to ťažko odhadnúť, keďže sme v tejto situácií ešte neboli, ale je tam predpoklad, že budú lenivejšie ako pred tým, nejaké to kilo navyše tam určite bude, technicky menej zdatnejšie a reštart bude pre trénerov a učiteľov zložitý. No všetko je to len môj subjektívny názor, pretože je veľa rodičov, čo sa snažia deťom vyplniť voľný čas rôznymi pohybovými aktivitami, či už turistikou, bežeckým lyžovaním, bicyklovaním a vyháňajú deti von, aby netrávili toľko času na gauči alebo za počítačom. Takže len realita ukáže aký to bude mať dopad, no verím, že záujem bude veľký napriek tomu, že sa hovorí o zániku niektorých športov. Práve naopak, deti budú chcieť trénovať, dobiehať zameškané a preto by im malo byť umožnené čo najskôr trénovať. Sú predsa vyhotovené opatrenia za akých by sa mohlo začať trénovať a my sme pripravení ich dodržiavať.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predstavilo minulý mesiac Covid automat pre šport, aby sa športovci mohli vrátiť na športoviská. Čo si o ňom myslíš ? Chýba ti v ňom niečo ?
Covid automat pre šport je tak prísny, že si neviem predstaviť, či v tomto roku budeme vôbec trénovať normálnym spôsobom všetci spolu. Pre kolektívne športy je dôležité aby čim skôr začali trénovať hráči spolu a nie po skupinkách, podľa Covid automatu by to bolo možné najskôr v lete a už včera bolo neskoro. Covid automat pre šport je síce prísny, ale je naviazaný na lepšie výsledky v boji proti Covid 19. A ak bude povedzme väčšia polovica krajiny preočkovaná, tak si myslím, že šport sa vráti na športoviská v plnej miere. Z tohto hľadiska považujem Covid automat za dôležitý, ktorý nám povie, že za týchto podmienok, pri týchto číslach, v tejto fáze uvoľňovania sa môže športovať takýmto a takýmto spôsobom. Neostáva nám teda nič, iba dúfať, že sa všetko zlepší oveľa skôr ako sú predpoklady.
