Ján Melich mal vždy na ihrisku silné emócie. Prešiel si všetkými kategóriami MFK Detva, pričom v A-mužstve debutoval ako 17-ročný v III. lige. Bratrancovi Jurajovi Šufliarskému je vďačný, že ho presvedčil na príchod do OŠK Stožok, ktorý si veľmi obľúbil. Fanúšikov aj partiu v kabíne si nevie vynachváliť. Víťazstvo v I. triede si nesmierne vychutnal, keďže ide o jeho prvý seniorský titul.
Z DVORA AŽ NA FUTBALOVÉ IHRISKÁ
Moje futbalové spomienky začínajú ešte u nás na dvore, kde sme si so starším bratom Martinom zvykli kopať. Neskôr som začal vo futbalovej prípravke na 1. ZŠ v Starej Detve pod vedením telocvikára Jána Nosáľa a neskôr som si prechádzal všetkými kategóriami v MFK Detva. Myslím si, že každý, kto v minulosti hrával akýkoľvek šport, vie, že každodenný život je výrazne ovplyvnený, pretože naozaj veľa času trávite so spoluhráčmi, trénermi, funkcionármi. Futbalová kariéra mi dala hlavne veľa nových priateľstiev, ktoré trvajú dodnes – od žiackych kategórií, cez dorastenecké až po mužské. Samozrejme, pri futbale som sa učil zodpovednosti, dochvíľnosti a rešpektu voči spoluhráčom, trénerom a ľuďom, ktorí pomáhali pri futbale, protihráčom a fanúšikom.
Emócie na ihrisku som mal vždy silné, pretože som výbušná a súťaživá povaha, a prehry nesiem vždy veľmi ťažko. Samozrejme, vekom tie emócie už ubúdajú. Aktuálne hrám futbal pre radosť a partiu, ktorá sa v Stožku vytvorila. Samozrejme, vždy viem vybuchnúť, ale oni ma už poznajú (smiech).
RODIČIA, KTORÍ STÁLI PRI MNE
Rodičia ma vždy podporovali hlavne tým, že si našli popri práci čas na moje domáce zápasy, ale aj tým, že ma vozili na zápasy a tréningy a nakupovali mi kopačky a všetko, čo som potreboval na futbal. Za to im patrí veľké ďakujem. Vždy bol môj futbalový vzor Cristiano Ronaldo a tak je tomu aj dnes, keďže v takom veku dokáže podávať také vrchové výkony. Som fanúšikom Realu Madrid, odkedy tam začal hrávať Cristiano Ronaldo.
FUTBALOVÉ DOSPIEVANIE V DETVE
Detva je môj materský klub, takže spomienok je veľa. Ako som už spomenul, prešiel som si v MFK Detva všetkými kategóriami. Jedným veľmi krásnym úspechom bolo vyhrať II. ligu U15 pod vedením Michala Purdeka. Pamätným momentom určite bolo, keď som ako 17-ročný okúsil III. ligu mužov.
Úroveň krajských súťaží bola veľmi vysoká a bol to pre mňa obrovský skok z dorastu, pretože tam boli silné mužstvá ako Martin, Podbrezová B, Liptovský Hrádok, Lučenec, Banská Bystrica (v tom čase ŠK Kremnička), v ktorých častokrát hrávali starší hráči s ligovými skúsenosťami alebo odchovanci mužstiev ako Ružomberok, Žilina…
Už v našom mužstve som hrával a trénoval po boku chalanov, ktorí hrávali aj vyššie ligy a niektorí aj v zahraničí. Boli to chalani s bohatými skúsenosťami ako Maťo Karásek, Zdenko Kamas, Jožko Vreštiak, Jožko Sekereš, Michal a Tomáš Pančíkovci, Ján Vaculčiak a mnoho ďalších odchovancov a legionárov. Toto obdobie mi dalo veľa po technickej stránke a zdokonaľoval som sa v zakončení a určite som chytil potrebný kľud na kopačky.
STOŽOK AKO DRUHÝ DOMOV
Do Stožku ma dlhšie volal môj bratranec Juraj Šufliarský a nakoniec sa mu podarilo ma zlomiť, som mu za to vďačný, pretože som si to tam veľmi obľúbil. Okrem toho, že hrávam, už aj trénujem kategóriu U15. Začiatok bol jednoduchý, pretože je tam výborná partia chalanov, s ktorými som sa poznal už dlhšie a hneď ma prijali. Aspoň som sa tak cítil (smiech), ale zdanie niekedy klame.
S odstupom času som sa dozvedel, že Paťo Klimo bol proti môjmu príchodu do klubu, ale neskôr sa z nás stala nerozlučná dvojka (smiech). Je skvelý pocit obliekať dres OŠK Stožok, pretože ľudia žijú zápasmi. Je tam veľa dobrých a šikovných ľudí, ktorí pracujú pri futbale a veľa fanúšikov.
Fanúšikovia sú určite naším dvanástym hráčom, pretože nám fandia, aj keď sa vyhráva, aj keď sa prehráva, čo je veľmi dobré. Keď potrebujeme podporu, tak tam sú a povzbudzujú, za čo som im vďačný v mene celého mužstva. Je perfektné ich počuť a vidieť aj na vonkajších zápasoch. To v týchto nižších súťažiach je raritou.
SILA KABÍNY A PARTIE
Ako som už spomínal, partia v kabíne je skvelá. Sme mladí chalani, ktorí sme hrávali spolu v mládežníckych kategóriách a tak sa už poznáme. So všetkými si rozumiem aj preto, že sme skvelá partia a vieme sa stretnúť na ihrisku aj mimo neho pri rôznych príležitostiach, ktoré si sami organizujeme v našom voľnom čase.
Druhé miesto nás v obidvoch sezónach veľmi potešilo. V sezóne 2022/2023 bolo iné v tom, že sme skončili za Látkami iba o 3 body. V sezóne 2024/2025 sme strácali až 7, ale zase sa nám podarilo prekonať hranicu 100 vstrelených gólov. Boli to krásne spomienky, ale prekonal ich tohtoročný titul pre OŠK Stožok.
KONEČNE NA VRCHOLE
Víťazstvo Stožku v I. triede je historické, a preto chutí skvele. V poslednom zápase sme už určite cítili aj tlak a zodpovednosť dotiahnuť to do víťazného konca a dopriať si to po tých dvoch druhých miestach hlavne nám – celej kabíne, funkcionárom aj divákom, ktorí stáli pri nás od začiatku do konca sezóny. Sezóna bola náročná, prvýkrát sa hrala v tomto formáte – základná časť a nadstavbová časť.
Úspech pre mňa znamená veľa, aj keď je to oblastná súťaž, ale prvýkrát som získal “titul” už aj v mužskej kategórii. Náš káder nie je široký a tak veľa chalanov hrávalo cez bolesť na liekoch aj niekoľko zápasov. Za čo im patrí veľké Ďakujem! Vďaka patrí aj trénerovi Paulišinovi, ktorému sme trošku brnkali na nervy v posledných zápasoch (smiech). Osobne sa chcem poďakovať Peťovi Danišovi ako prezidentovi klubu, pretože jeho prácu nie vždy ľudia vidia a vedia oceniť, a bez neho by tie podmienky neboli také, aké sú. Na záver ďakujem všetkým, čo sa podieľajú na všetkých činnostiach v klube a stoja pri nás.
TITULNÁ FOTO: OŠK Stožok
