O účinkovaní starších žiakov HC 07 Detva v sezóne 2025/2026 sme sa porozprávali s trénerom Erikom Chalupským. Rozhovor sa zameriaval najmä na ich herný progres, prístup k tréningom a zvládanie náročných období počas sezóny.
Ako by ste zhodnotili účinkovanie mužstva v nedávno skončenej sezóne? Ktoré momenty sa vám najviac vryli do pamäte?
„Vzhľadom na zloženie kádra sme si ciele pred sezónou nastavovali s manažérom Tomášom Chlebničanom veľmi opatrne. Veľkú časť tímu totiž tvorili talentovaní siedmaci (vekovo ešte mladší žiaci), ktorí svoju kategóriu herne prevýšili, a tak sme ich chceli koncepčne zapracovať medzi starších žiakov. Naším primárnym cieľom neboli výsledky, ale najmä individuálny herný rozvoj hráčov. Sezóna mala dve tváre.“
„V základnej časti sme podávali výborné výkony a skončili sme na 2. mieste, len štyri body za Banskou Bystricou, ktorá sa neskôr stala majstrom Slovenska. To v nás prirodzene vzbudilo vysoké ambície aj pred nadstavbou, kde sa stretlo top 6 tímov stredného Slovenska. Tu však prišlo určité vytriezvenie. Doplatili sme na vysokú chorobnosť, zranenia a po sérii troch prehier na tím „padla deka“, z ktorej sme sa už do konca sezóny úplne nespamätali. Sezónu sme tak uzavreli na 5. mieste.“
„ Napriek náročnejšej druhej časti hodnotím ročník veľmi pozitívne. Pre chlapcov, ktorí boli doteraz zvyknutí prevažne dominovať a vyhrávať, bola táto konfrontácia s prehrami obrovskou školou. V živote sa človeku vždy nedarí a hokej je v tomto skvelý učiteľ.“
„Čo sa týka konkrétnych momentov, v pamäti mi utkveli dva protipóly. Domáce víťazstvo nad Zvolenom 12:2, kde sa naplno ukázala naša ofenzívna sila. Domáci zápas s Lučencom. Paradoxne, hoci sme v ňom prehrali, nikdy som neodchádzal domov po porážke taký spokojný. V chlapcoch som videl niečo, čo im predtým chýbalo – ochotu obetovať sa jeden za druhého, hádzať sa do striel a nebáť sa fyzických súbojov s hráčmi, ktorí mali o desať kíl viac. Práve to je ten charakter, ktorý chceme u hráčov budovať.“
V čom sa mužstvo počas sezóny najviac zlepšilo? Aké herné zručnosti sú v tejto kategórii najdôležitejšie?
„Progres mužstva bol v minulej sezóne veľmi individuálny. Niektorí hráči urobili obrovský skok vpred, čo priamo súviselo s ich prístupom k tréningovému procesu, a to nielen na ľade, ale predovšetkým v aktivitách mimo neho. Tí úspešnejší pochopili, že ak sa chcú v dnešnej obrovskej konkurencii presadiť, musia sa začať správať ako profesionáli už teraz, vo veku 13 či 14 rokov. S tým ide ruka v ruke nastavenie stravy, kvalitná regenerácia a individuálna príprava mimo spoločných tréningov. Hokejista sa totiž formuje aj v čase, keď nie je na štadióne. Niektorí chlapci na toto nastavenie ešte len musia prísť, no práve to bude v ich ďalšej kariére rozhodujúce.“
„Kým niektorí chlapci už prudko dospievajú, rastú a naberajú silu, iných puberta ešte naplno nezastihla. Tento nerovnomerný fyzický vývoj kladie vysoké nároky na ich koordináciu a trpezlivosť. Hráč, ktorý je dnes fyzicky menší, môže vďaka lepšej technike a mentálnemu nastaveniu svojich rovesníkov neskôr v doraste predbehnúť. Čo sa týka herných zručností, v tejto kategórii sa držíme metodiky SZĽH, kde sú kľúčové tri oblasti.“
„Efektivita korčuľovania a technika práce s palicou v rýchlosti: V tomto veku je nevyhnutné, aby hráč zvládal technické prvky automatizovane aj pod časovým a priestorovým tlakom.“
„Rozvoj hernej inteligencie (Hockey Sense): Prechádzame od individuálnych činností k tímovej spolupráci. Dôležité je čítanie hry, predvídanie situácií a schopnosť správne sa rozhodnúť v zlomku sekundy.“
„Vnímanie priestoru a súbojové správanie: Starší žiaci sa učia efektívne využívať svoje telo v osobných súbojoch a správne si vykrývať priestor v defenzívnej aj ofenzívnej zóne.“
„Naším cieľom bolo prepojiť tieto technické zručnosti s budovaním mentálnej odolnosti, aby chlapci boli pripravení na prechod do dorasteneckého hokeja, kde je náročnosť ešte o stupeň vyššia.“
Ako hodnotíte prístup hráčov k tréningom a zápasom? Ako sa popasovali s náročnejšími obdobiami sezóny?
„Čo sa týka prístupu k tréningom, s dochádzkou som nadmieru spokojný. Ak nerátam choroby alebo neodkladné školské povinnosti, chlapci mali prakticky 100 % účasť. Pre človeka, ktorý sa v hokejovom prostredí nepohybuje, je možno ťažké predstaviť si, čo všetko títo 13-14 roční chlapci absolvujú. Týždenne majú päť tréningov na ľade, jeden „na suchu“ a v sobotu zápas. Niektorí, ktorí pomáhajú dorastu, hrajú aj v nedeľu. Ich režim je nesmierne náročný – zo školy idú rovno na štadión, domov sa vracajú po 17:00 a tam ich ešte čakajú domáce úlohy.“
„Jeden deň v týždni dokonca začíname už o 6:00 ráno, čo pre dochádzajúcich chlapcov znamená veľmi skoré vstávanie. Je to veľká fyzická aj psychická obeta, čomu sa snažíme prispôsobiť aj tréningový proces – nie je to vždy len o drine, ale snažíme sa do toho vložiť aj prvky zábavy. Naším cieľom v klube je vytvoriť pre nich také prostredie, aby netrávili čas pri počítačoch alebo bezcieľnym potulovaním sa po meste, ale aby boli v zdravom kolektíve. V tomto nám výrazne pomáha mesto Detva.“
„V okolí zimného štadióna majú chlapci k dispozícii špičkové zázemie: ľad, posilňovňu, rozcvičovňu, basketbalové, futbalové aj hokejbalové ihrisko a najnovšie pribudne aj bežecká dráha. K úplnej dokonalosti nám chýba už asi len bazén. Na takto malé mesto máme podmienky, ktoré nám môžu závidieť aj špičkové kluby vo veľkých mestách. Práve vďaka tomuto zázemiu a poctivému prístupu hráčov dokážeme fungovať na vysokej úrovni, hoci prechod cez náročnejšie obdobia sezóny bol pre nich, ako som spomínal, veľkou školou mentálnej odolnosti. “
Ako ste hodnotili individuálny progres hráčov a podľa čoho ste ho posudzovali?
„Individuálny progres neposudzujem len podľa tabuľky produktivity. U starších žiakov sú góly a asistencie často skreslené tým, či už hráč fyzicky dospel, alebo na ten rastový skok ešte len čaká. Môj pohľad je preto komplexnejší a zameriavam sa na detaily, ktoré robia rozdiel v modernom hokeji.“
„Prenos hokejových zručností do herných situácií: Pre mňa nie je podstatné len to, či hráč ovláda techniku streľby alebo vedenia puku v uzavretom cvičení. Skutočný progres vidím vtedy, keď tieto zručnosti dokáže použiť v zápase pod časovým a priestorovým tlakom. Treba však zdôrazniť, že úspešnosť tohto prenosu úzko súvisí s mentálnym vývojom a vekom hráča. V tomto období sa ich schopnosť koncentrácie a vyhodnocovania situácií ešte len formuje, preto musíme byť ako tréneri trpezliví, kým sa zručnosť z tréningu stane prirodzenou súčasťou ich zápasového prejavu.“
„Hokejová inteligencia a reakčný čas: Progres vidím v tom, keď hráč prestane len ‘behať za pukom’ a začne hru čítať. Hodnotím, ako rýchlo dokáže spracovať informáciu z okolia a vybrať správne riešenie – či už ide o predfinálnu prihrávku alebo včasné vykrytie priestoru v obrane.“
„Charakter a ‘odpoveď’ na neúspech: Pre mňa je obrovským ukazovateľom posunu to, ako hráč reaguje na chybu. Ak sa po nevydarenom striedaní nezlomí, ale v tom ďalšom skočí do strely alebo vyhrá dôležitý osobný súboj, je to jasný znak mentálneho rastu.“
„Miera profesionalizmu mimo ľadu: Tu sa vraciam k tomu, čo som už spomínal – posudzujem, ako chlapci pristupujú k svojmu telu. Či chápu význam rozcvičky, kompenzačných cvičení a celkovej prípravy v čase, keď nie sú v žiari reflektorov na ľade.“
„Každý z nich má svoju vlastnú časovú os vývoja. Niekedy hráč urobí obrovský skok v chápaní systému, ale fyzicky či mentálne ho to ‘pustí’ do plnej kontroly až o niečo neskôr. Preto s kolegami posudzujeme hráčov individuálne – u niekoho vyzdvihneme odvahu ísť do predbránkového priestoru, u iného čistotu odoberania pukov. Spoločným menovateľom u tých najlepších je však vnútorný hlad po zlepšovaní sa, ktorý sa nedá natrénovať – ten v sebe hráč jednoducho musí nájsť.“
Čo hovoríte na výkony Tomáša Pinku počas sezóny?
„Musím povedať, že jeho myslenie a hodnoty sú nastavené veľmi správne, preto jeho stabilne kvalitné výkony počas sezóny pre mňa neboli prekvapením. Tomáš potvrdil úlohu lídra a hráča, ktorý dokáže na seba zobrať zodpovednosť. Jeho prístup k povinnostiam – či už hokejovým alebo školským – je príkladný.“
„Rozhodujúce teraz bude, aby mu toto nastavenie vydržalo aj v nasledujúcich rokoch a aby naďalej tvrdo išiel za svojimi cieľmi. Z mojej pozície mu budem aj naďalej maximálne nápomocný a budem ho v jeho ceste podporovať tak, ako budem vedieť. V konečnom dôsledku však bude záležať najmä na ňom, na jeho vnútornej disciplíne a vytrvalosti. Ak si však udrží tento prístup, som presvedčený, že o ňom budeme v hokejovom svete ešte počuť.“
Ako by ste opísal fungovanie kabíny a tímovej chémie? Boli si hráči oporou v ťažkých chvíľach?
„Budovanie tímu v tejto kategórii je niekedy poriadna alchýmia. Musíme si uvedomiť, že v jednej šatni sa nám stretávajú chlapci, ktorí sú v úplne odlišných životných fázach. Máme tam hráčov, ktorí sú mentálne ešte deťmi a hokej je pre nich čistá hra, a vedľa nich sedia chlapci, ktorými už lomcuje puberta. Tí už prirodzene začínajú mať úplne iné záujmy, riešia iné témy a hokejový svet sa u nich občas bije s tým súkromným.“
„Počas celej sezóny sme zvádzali boj o to, aby tieto dva svety držali pokope. Nebolo to vždy ideálne a klamal by som, ak by som tvrdil, že v kabíne nevznikali trecie plochy. Naším cieľom však bolo tie rozdiely obrúsiť a stužiť ich v jeden funkčný celok. Snažili sme sa chlapcom vysvetliť, že hoci sú každý v inom nastavení, na ľade a v šatni musia mať jeden spoločný cieľ. Práve v tých ťažších momentoch sezóny bolo vidieť, ako sa s týmto „rozpätím“ v kabíne pasujú. Niekedy to škrípalo, inokedy nás to posunulo vpred.“
„Práve spomínaný zápas s Lučencom bol pre mňa dôkazom, že sa nám to darí – vtedy išli všetky osobné záujmy a pubertálne vrtochy bokom a v šatni sedel jeden tím, kde sa starší zastal mladšieho a naopak. Je to proces, ktorý sa nekončí jedným rozhovorom, ale trvá celú sezónu, a myslím si, že z hľadiska ľudského dospievania im toto tmelenie dalo rovnako veľa ako samotné tréningy.“
Na čo ste ako tréner najviac hrdý? Bol nejaký zápas alebo moment, ktorý najlepšie vystihuje charakter tímu?
„Ak by som mal povedať, na čo som skutočne hrdý, nie je to len naše umiestnenie v tabuľke, ale najmä progres chlapcov ako osobností. Teší ma, že mnohí z nich pochopili, že hokej nie je len o tých 60 minútach na ľade, ale o disciplíne a charaktere, ktorý si nesú aj do bežného života. Vidím, že sa z nich stávajú cieľavedomí mladí muži, ktorí sa učia potlačiť osobné záujmy či pubertálne vrtochy v prospech celku. Teší ma, že sme sa v konkurencii veľkých miest a špičkových klubov nestratili a zaradili sme sa medzi top tímy.“
„Počas sezóny sme dokázali poraziť zvučné mená ako Zvolen, Žilina či Martin, čo sú víťazstvá, ktoré majú svoju váhu. Skvelým potvrdením našej kvality bolo aj druhé miesto na medzinárodnom turnaji v Havířove, kde chlapci ukázali, že vedia konkurovať aj tímom spoza hraníc. Práve tieto úspechy nám ukázali, že cesta, ktorou sme sa vybrali, je správna. Na záver by som sa chcel poďakovať rodičom za ich obrovskú obetu a podporu, ktorú chlapcom venujú.“
„Moja vďaka patrí aj mestu Detva za vytvorenie podmienok, ktoré nám môžu mnohí závidieť. Špeciálne ďakujem manažérovi Tomášovi Chlebničanovi za jeho neúnavnú prácu pre klub a v neposlednom rade Maťke Výbošťokovej, ktorá pri tíme pôsobí ako vedúca. Jej starostlivosť o chlapcov a pomoc v mnohých smeroch je pre fungovanie nášho družstva neoceniteľná. Máme na čom stavať a verím, že táto sezóna bola pre všetkých silným odrazovým mostíkom do budúcnosti.“
