V nedeľu pricestovala na Detviansku Hutu Ostrá Lúka. „Dojmy po zápase sú všelijaké. Cítime smútok, ale vieme, že sme mohli uhrať lepší výsledok. Do zápasu som nastupoval viac-menej “boľavý” – mal som kŕče a svalovku, ale snažil som sa na ihrisku dať maximum. Po zimnej pauze sa vždy ťažko ide do prvého zápasu.“
Každý fanúšik je pre Hutu prínosom. „Vážime si každého jedného. Podporujú nás a prídu si vychutnať dobrý zápas, aj keď výsledok nebol v ich očakávaní. Ďakujem im za to, že boli a budú chodiť aj naďalej.“
Úvodný gól Bernarda Kökényho bol pre mužstvo pozitívnym impulzom. „Povzbudilo to nielen jeho, ale aj nás. Hoc sa pochválim, bola to moja asistencia z rohu (smiech). Prajem mu, aby mu to išlo a strieľalo aj ďalej. V nedeľu bol pre nás hráčom zápasu. Hoci sme skórovali prví, v závere sme peknou strelou od súpera dostali na 1:1, ktorý nás mrzel. Cez polčas sme si povedali, že je to remíza a môže to skončiť kadejako.“
„V druhom polčase sme už toľko šancí nemali, práve naopak Ostrá Lúka cítila šancu na druhý gól. Bohužiaľ, ten prišiel a zas v závere zápasu, keď sme už pár minút dokonca verili, že bude aspoň remíza a body sa budú deliť. Kedy sa lámal zápas? Asi po prvom inkasovanom góle, kedy sme súpera nakopli. V druhom polčase mali väčší tlak do poslednej minúty a podarilo sa im zvíťaziť,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Tomáš Urbaník.
FOTO: Pavel Horváth
