Situácia na jeseň nebola ľahká nikde. Museli sme rátať s viacerými variantami. Narážam na situáciu okolo pandémie. ale nebudem to viac rozoberať a budem sa venovať futbalu. Úvod súťaže nebol vôbec ideálny po žiadnej stránke. Bol problém pozbierať chalanov, aby sme vôbec mohli odohrať súťažný zápas, tak po súhlase trénerov nižšej vekovej kategórie nás doplnili hráči z prípravky, s ktorými sme odohrali jeseň.
Môj názor je, že v lige sú možno tri tímy, ktoré nás prehrali herne a vyhrali nad nami vyšším rozdielom, ale na druhej strane sú to tímy ktoré hrajú dlhší čas spolu, mali viac natrénované a aj vekový rozdiel (3-4 roky) hral v ich prospech. Dokonca aj v takýchto náročných zápasoch ukázali chlapci pozitívne veci ako bojovnosť a chuť niečo so zápasom urobiť, za čo som rád.
Osobne ma aj kvôli chlapcom mrzia zápasy, kde sa prehralo o jeden alebo dva góly, aj keď boli viac než vyrovnaným mužstvom a bojovali dokonca. Niekedy aj s prispením muža s píšťalkou v ruke sa to nepodarilo zvrátiť v náš prospech. Koniec koncov je prvoradé, aby deti hrali, zlepšovali sa , rozvíjali sa či už po hernej, ale aj ľudskej stránke.
V pamäti mi ostane zápas vonku proti Sliaču, ktorý sme vyhrali. Nie len kvôli výsledku, ale hlavne kvôli hernému prejavu, emóciám a túžbe vyhrať, ktorú chlapci ukázali. Nie som spokojný s jeseňou (to by som nebol, ani keby sme prvý (smiech)), ale určite tam bolo veľa pozitív, na ktorých sa dá stavať a pevne verím, že chlapci majú oveľa väčší potenciál ako ukázali doteraz. Hlavne myslím mladších hráčov, ktorým tento polrok dá veľmi veľa do budúcna. Jednou vetou by som sa chcel poďakovať chalanom, ktorí chodili pravidelne na tréningy a zápasy, ľudom ktorí sa venujú mládeži, ale aj rodičom, ktorých záujem a podporu si tu nesmierne vážime.
