Ako 9 – ročný sa Martin Chamula presťahoval s rodičmi do Detvy, kde odštartoval svoju hokejovú kariéru, počas ktorej si vyskúšal aj pôsobenie v reprezentačnom drese. Potom ako zavesil korčule na klinec, sa ešte súťažne venoval florbalu. Celú florbalovú kariéru prežil u Joxerov, ktorým vypomáhal ako hrajúci tréner.
DETSTVO
Narodil som sa v Martine, kde som žil do svojich deviatich rokov. Potom sme sa presťahovali do Detvy, kde žijem doteraz. Moje detstvo bolo bez počítačov, mobilov atď., takže spomienky sú o tom ako sme sa hrali a bláznili vonku. Či už v Martine alebo tu v Detve. Som rád za takýto typ spomienok.
HOKEJOVÉ ZAČIATKY A POSTUPNÝ PRECHOD K SENIOROM
K hokeju som sa dostal z ničoho nič. Keď mi rodičia oznámili, že sa sťahujeme, tak som im povedal, že dobre, ale chcem buď psa alebo hrať hokej. No a bol z toho hokej. Samozrejme, že prvú vystroj som dostal od rodičov. V podstate 99 % hokejovej kariéry mi financovali rodičia. Hokej som začal hrať ako 9 – ročný.
Vôbec som sa nevedel korčuľovať. Pamätám si, že na prvom tréningu ma chalani učili korčuľovať najskôr dozadu ako dopredu. Neviem povedať prečo. Väčšinu hokejovej kariéry som strávil v Detve. V doraste sme dostali možnosť hrať extraligu a to ma najskôr dostalo do zvolenského a neskôr do banskobystrického dorastu.
V juniorke som začínal najskôr v Detve a potom som prešiel do Banskej Bystrice. Ako 16- ročný som sa dostal do reprezentačného výberu slovenskej reprezentácie do 17 rokov na Nemecky pohár. A vo svojich šestnástich alebo sedemnástich rokoch som začal hrávať za detvianskym mužov.
DEBUT MEDZI SENIORMI A ROZLÚČKOVÝ ZÁPAS
Priznám sa, že debut medzi seniormi si nepamätám. Ako som spomínal, bolo to za detvianske áčko. Ale už neviem o aký konkrétny zápas išlo. Za rozlúčkový zápas beriem ten, v ktorom sme s banskobystrickou juniorkou rozhodli o zisku bronzu v extralige juniorov.
ZÁPASY PROTI SLOVANU A POHRONSKÉ DERBY PROTI ZVOLENU
Zápasy som Slovanom prišli až v čase extraligy dorastu. Je jasné, že tam bol rešpekt. Však prišiel veľký Slovan. Ale viem, že sme s nimi dokázali aj vyhrať. Zápasy proti Zvolenu boli vždy od detstva veľké derby. Čím sme boli starší, tým rivalita bola väčšia a väčšia. Samozrejme to v tých zápasoch bolo aj vidieť, ale vždy to skončilo v rámci fair – play.
O SŤAHOVANÍ HKM DETVA DO LUČENCA
Sťahovanie HKM Detva do Lučenca bol začiatok konca nášho pôsobenia v hokeji. Mám na mysli väčšinu hráčov, ktorý sme v tom čase tam hrali. Odvtedy to išlo dole vodou. Takže keď prišla možnosť ísť hrať do Banskej Bystrice juniorskú extraligu, vybral som si túto možnosť. Bola to lepšia varianta ako hrať 1. ligu seniorov s neistotou ďalšieho pôsobenia a existencie klubu.
V REPREZENTAČNOM DRESE
Aj po toľkých rokoch to vnímam ako veľkú vec v mojom živote. Nepodarí sa to každému a preto som hrdý, že sa mi to podarilo a mohol som mať oblečený reprezentačný dres.
V BANSKOBYSTRICKEJ JUNIORKE SO SYČOM A ZOROM
To, že tam boli aj iní chalani z Detvy mi samozrejme pomohlo. Bolo to pre mňa jednoduchšie, ako keby som tam bol sám. S Ivanom Zorvanom to spolu ťaháme od detstva. V ročníku 2008/2009 nám tam ešte chýbal Vlado Michálik.
To je tretí mušketier do nášho útoku (úsmev). To, že som mal viac bodov ako Jano Sýkora si nepamätám. Je jasné, že body ma tešili. Tá sezóna vyzerala dobre a aj dobre skončila, tak mi bolo jedno, kto ako boduje.
KONIEC HOKEJOVEJ KARIÉRY
S hokejom som musel skončiť z jediného dôvodu. Človek, ktorý0 bol manažér alebo riaditeľ detvianskeho hokeja. Neviem presný názov jeho funkcie a radšej ho nebudem konkrétne menovať, tak nám mladým dal podpísať zmluvy. Inú možnosť sme nemali, aby sme mohli hrať. Mužský hokej v Detve sa v tom čase rozpadol a za to, aby nás pustil na prestup do iného mužstva pýtal 300 000 slovenských korún.
Ak si správne spomínam. V tom čase to bolo neskutočne veľa peňazí. Iný klub nebol ochotný toľko zaplatiť a naši rodičia na to nemali, aby nás vykúpili. Takže to bol dôvod, prečo som zavesil korčule na klinec.
PRVÝ KONTAKT S FLORBALOM
S florbalom som začal jednoducho. Kamaráti ho už dlhší čas chodili hrávať len tak pre zábavu a dlho ma prehovárali, aby som prišiel. No a raz som teda prišiel a zostal som pri ňom 10 – 11 rokov. Hokej a florbal sú podobné športy. To, že som hral hokej mi veľmi uľahčilo pôsobenie vo florbale.
Priznám sa, že prvý súťažný zápas si nepamätám. Pamätám si turnaje, na ktoré sme chodili pred oficiálnym ligovým pôsobením klubu, ale prvý zápas v lige si nepamätám.
POZÍCIA HRAJÚCEHO TRÉNERA U JOXEROV
Áno bol som v mužstve niečo ako hrajúci tréner a kapitán (úsmev). Bolo to náročné, ale nikdy to nebolo len na mne. Vždy to bolo o viacerých ľuďoch, ktorí sme sa snažili urobiť pre mužstvo len to najlepšie.
O FLORBALOVEJ KARIÉRE
Celú florbalovú kariéru som strávil v DTF Team Detva Joxers. Florbal by som ani nikde hrať nechcel. Len za Joxerov. Po dvoch rokov pôsobenia v 2 .lige sme sa prebojovali do 1. ligy. V 1. lige sme získali dvakrát druhé miesto a dvakrát tretie miesto. Trocha ma mrzí, že sa nám nikdy nepodarilo vyhrať ligu. Ale čo už. Taký je šport.
S florbalom som skončil z viacerých dôvodov. Za vyše 20 rokov aktívneho športu sa nazbieralo niekoľko zranení a teraz už telo povedalo, že je toho dosť. Svoje zohrala aj pracovná vyťaženosť a samozrejme rodina, ktorá má vždy vo všetkom podporovala.
ŠPORTOVÉ ÚSPECHY A NAJPAMÄTNEJŠIE ZÁPASY
Z hokejovej kariéry je to pôsobenie v reprezentácii do 17 rokov a 3. miesto v extralige juniorov. Čo sa týka florbalu, tak sú to všetky dosiahnuté medailové pozície. Určite sú hokejové či florbalové zápasy, ktoré mám uložené v pamäti. Ale rád budem spomínať na celú športovú kariéru. Bol som športovec a vždy aj budem. Aj keď teraz už nehrávam.
PO SKONČENÍ HRÁČSKEJ KARIÉRY
Teraz mi dosť veľa času zaberá práca. Snažím sa čo najviac čas venovať manželke a deťom. Žijem si taký bežný život.
