Rastislav Žilka začal hrávať hokej ako 8-ročný chlapec. Priviedol ho k nemu kamarát, ktorý bol aktívnym členom klubu HC 07 Detva a s ktorým hrávali hokej na ulici. „Za možnosť hrať hokej vďačím hlavne mojim rodičom, ktorí ma aktívne podporujú a zabezpečujú mi kvalitné podmienky pre môj rozvoj. Hokej je pre mňa niečo ako psychohygiena. Akonáhle vkročím na ľad, všetky problémy zmiznú a venujem sa už len hre. V mojom rebríčku hodnôt je hokej veľmi vysoko, pretože sa mu chcem v živote aktívne venovať. Patrí medzi moje priority, lebo bez neho si svoj život neviem predstaviť. Do života mi dal určite disciplínu, nové priateľstvá, skúsenosti, rešpektovanie autorít a zdravé návyky. Hokej mi dal cieľavedomosť, odhodlanie a životné smerovanie.“
Brankárska robota je pre 15-ročného hokejistu poslaním – celý tím mu dôveruje, spolieha na jeho úsudok a rýchlu lapačku. „Vzorov mám viac, ale najviac vzhliadam k Igorovi Shesterkinovi. Páči sa mi na ňom, že je neuveriteľne rýchly, konzistentný a predvádza nádherné akrobatické zákroky. Na domácej scéne si vážim robotu Jána Lašáka, najmä kvôli práci s mládežou a to, čo vo svojej kariére dokázal.“
Školské povinnosti je naozaj náročné skĺbiť s profesionálnym športom. „Touto cestou chcem poďakovať vedeniu III. ZŠ v Detve, najmä mojej triednej pani učiteľke Mgr. Ivane Unterfrancovej, ktorá ma aktívne podporuje a zastrešuje celý môj študijný proces. Ako som už spomínal, rodičia robia všetko, čo je v ich silách, aby som mal vytvorené vhodné podmienky na svoj kariérny rozvoj. Som im za to veľmi vďačný. Nejde len o financie, ale aj o drobnosti ako napr. logistika dopravy na tréningy alebo zápasy, starostlivosť o výstroj či stravu, no aj povzbudzujúca sms od mojej mami po zápase.“
Keď si Žilka odmyslí ranné vstávanie, ktoré ho terorizuje dodnes, má len pekné spomienky na svoje začiatky na detvianskom ľade. „Hlavne by som chcel vyzdvihnúť prácu trénerov a skvelú partiu v šatni. Nikdy nezabudnem na svoj prvý tréning na ľade, keď som sa obidvomi rukami držal mantinelu, len aby som nespadol, no pri spätnom pohľade na daný moment môžem povedať, že to všetko malo význam.“
Prvý dorastenecký zápas bol pre talentovaného brankára hlavne v znamení veľkej zodpovednosti voči tímu a očakávaniam trénera. Možno aj menšieho rešpektu pred staršími hráčmi, často aj o 3–4 roky. „Týmto by som sa chcel poďakovať trénerovi za dôveru, ktorú do mňa vložil. Tréner Tomáš Chlebničan urobil rozhodnutie, ktoré ma posunulo v kariére a v celkovom zmýšľaní. Deň pred zápasom mi volal a oznámil, že ma nominuje na zápas s dorastom. Keď som to počul, bol som nadšený a odhodlaný ukázať, čo vo mne je.“
Po odohraní spomínaného zápasu sa Rastislav Žilka stal súčasťou tímu a nastupoval za dorast čoraz častejšie. „Adaptácia nebola úplne náročná, pretože som s nimi trénoval od začiatku sezóny a na tvrdosť striel som si už zvykol. Najväčšou výzvou pre mňa bolo zvládnutie nastoleného tempa v zápase. Rozdiel medzi staršími žiakmi a dorastom je dosť citeľný, čo ma viedlo k ešte rýchlejšiemu napredovaniu. Ako sa hovorí: fanúšikovia sú šiestym hráčom na ľade a ja to môžem len potvrdiť. Keďže sa rozprávame o dorasteneckom hokeji, fanúšikov veľa nechodí. Preto verím, že tú pravú atmosféru ešte len zažijem.“
V tejto sezóne sa v kabíne detvianskeho dorast vytvorila skvelá partia. „Myslím, že sme si všetci sadli, aj keď sme rôzne typy, čo sa odzrkadľuje aj na ľade. Keď bojujeme jeden za druhého, vieme poraziť aj najlepšie tímy. S mnohými spoluhráčmi trávime aj svoj voľný čas. Najviac si rozumiem s Nikom Sekerešom, Vladkom Šuthom a Šimonom Figľušom. Tréner Jakub Žilka priniesol na ľad svoje skúsenosti z extraligového hokeja, ktoré sa nám snaží odovzdať. Páči sa mi jeho prístup a to, ako ho hráči rešpektujú napriek tomu, že sa snaží byť s nami aj kamarát, nielen tréner.“
Aktuálny priebeh sezóny vníma 15-ročný gólman celkom pozitívne, aj keď sa Detva neprebojovala do baráže o extraligu dorastu, čo bol odvážny, ale nie nedosiahnuteľný cieľ. „Som toho názoru, že máme určite naviac. Hrdý som na viacero momentov, ale najviac asi na víťazný zápas s Považskou Bystricou, ktorá postúpila do baráže o extraligu dorastu. Tešia ma aj výhry vo vypätých zápasoch proti Rimavskej Sobote. Tak ako je snom každého hokejistu, aj mojím je dostať sa na draft do NHL, reprezentovať našu krajinu a obliecť si národný dres. Čo by to pre mňa znamenalo? Zadosťučinenie za všetky tie roky driny, odriekania a pádov. Čas, ktorý som mohol tráviť s rodinou na výletoch, som obetoval hokeju, nakoľko v hokeji vidím zmysel do budúcnosti.“
FOTO: Filip Lapin
