Príchod Daniela Šufliarskeho do TJ Baník Ružiná sa zrodil vďaka jeho materskému klubu MFK Spartak Hriňová. „Hrali sme s nimi priateľský zápas a následne po ňom prišla ponuka na spoluprácu. Prvé dni boli fajn. Chlapci ma prijali, ako sa patrí. Trošku ma prekvapilo, že veľká časť kádra hovorí po maďarsky. Čo sa týka fanúšikov, som trochu sklamaný, že chodia v menšom počte. Samozrejme, máme aj skalných priaznivcov. Napríklad do Vidinej prišli dokonca s bubnom a ťahali nás svojím spevom celých 90 minút. Bolo to od nich nádherné.“
Hráčov Ružinej najviac motivujú a inšpirujú starší spoluhráči, ktorí už niečo odohrali, či už na profesionálnej alebo inej úrovni. „Po toľkých rokoch stále na sebe makajú a chodia na zápasy aj tréningy. Je to obdivuhodné a dúfam, že tak dlho vydržím aj ja, hoci o tom pochybujem (smiech).“
S trénerom Marcelom Majkútom má Šufliarsky veľmi výnimočný vzťah, keďže práve on stojí za jeho príchodom do Ružinej. „Vždy odo mňa chce nejaký ten gól (smiech), ale hlavne chce, aby som sa tým futbalom skôr bavil. Zatiaľ si teda musím zaklopať, pretože vďaka nemu ma ten futbal po dlhom čase konečne baví a za to som mu neskutočne vďačný. Je neskutočný pocit obliekať ten istý dres ako legendy Marek Penksa a Marián Had. Prvýkrát, keď som sa s nimi stretol, myslel som si, že to je skrytá kamera a že práve oni sú teraz moji spoluhráči.“
V derby proti Mýtnej Ružiná veľa vody nenamútila a hrala veľmi ustráchane. „Na druhú stranu nám zase Mýtna nič nedarovala. Hrala viac-menej zákerne a mrzko, čo do futbalu nepatrí, aj keď futbal bolí. S Divínom to bol pre mňa zlomový okamih – prvý zápas a hneď derby. Dva strelené góly ma potešili a konečne sa mi podarilo zažiť pocit gólu v zápase.“
V Ružinej sa túto sezónu stretla výborná partia a dôkazom toho sú aj samotné výsledky. „7. liga ObfZ Lučenec je súťaž, v ktorej si nikto nič nedaruje. Niektoré zápasy sú kvalitné, niektoré zaujímavé a niektoré také, že sa bojím o zdravie – takých chvalabohu veľa nie je. Vďaka kvalite, ktorou disponujeme, sa mi podarilo streliť na jeseň dvanásť gólov. A v neposlednom rade je to klika, štěstí a náhoda.“
FOTO: Pavel Horváth
