Futbalové začiatky Laury Pavlíkovej sú späté Očovou. Počas štúdia v Prahe si zahrala za Duklu Praha. Po skončení štúdia sa stal hráčkou Dukly Banská Bystrica, v ktorej má okrem hráčskych povinnosti na starosti aj tie trénerské. Je presvedčená, že v budúcnosti sa ženského futbalového tímu dočkáme aj na Podpoľaní.
FUTBALOVÉ ZAČIATKY
K futbalu ma priviedol ocino, keď som s ním ako malá chodila na tréningy. Spolu s bratom a kamošmi sme zvykli na lúke hrávať futbal, niekedy aj do tmy. Aj v škole som sa k spolužiakom pridávala do hry, aj keď nie vždy z toho boli nadšení. Samozrejme toto celé by asi nestačilo k tomu, že som začala hrávať.
Podporovali to aj nedeľné výlety na otcove zápasy, na ktoré nás brávala mamina a na ktoré sme sa veľmi tešili. Nakoniec, keď začal trénovať za žiakov brat, tak po nejakom čase ma zavolal tréner Šimkovič, aby som prišla na tréning a odvtedy som začala trénovať a neskôr aj hrávať za žiakov v Očovej aj ja.
Bolo to hobby, ktorému som však dávala priestor len ako záľube, hoci som futbal zbožňovala. Nakoniec som začala hrávať za ženy vtedy ŠK Selce, dnes by sa dalo povedať za Dukla Banská Bystrica. Prvé kopačky mi našla starká. Boli ešte po ocinovi. Avšak tie sa veľkou rýchlosťou rozpadli, takže to sa asi nedá veľmi nazvať prvé kopačky.
Ďalšie v poradí som dostala od trénerovho syna, keď už som začala za žiakov trénovať. Vždy som vravela, že s tými kopačkami zostarnem, avšak nestalo sa tak. Vystriedala som už niekoľko a dospela k názoru, že je veľmi dôležité nájsť správnu veľkosť, ale aj značku kopačiek.
O ŠPORTOVOM VZORE A VYUŽITÍ VOĽNÉHO ČASU
Mojim jediným vzorom bol, je a aj bude ocino. Nikto ma neinšpiroval viac a napriek tomu, že už nie je najmladší. Vždy podáva parádne výkony. Doba covidová priniesla so sebou aj pozitívum a to také, že sme s priateľom začali chodiť na bicykli. Čo sa týka ďalších športov rada lyžujem aj korčuľujem, a obľúbila som si aj jumping.
NAJVÄČŠÍ ŠPORTOVÝ ÚSPECH
Môj asi najväčší športový úspech bolo dostať sa na majstrovstvá Slovenska vo futbale medzi strednými školami a tento turnaj vyhrať. To sú krásne spomienky a som babám nesmierne vďačná, že sa nám to podarilo.
V DRESE DUKLY PRAHA
Do Prahy som prišla študovať a bývala som neďaleko Prahy u starkinej sestry, takže s aklimatizáciou mi pomáhala rodina, čo bola veľká pomoc. Štúdium bolo náročné, ale človek sa potrebuje aj odreagovať a na druhej strane mi futbal chýbal, takže som uvažovala, že sa spýtam v nejakom klube, či by som nemohla chodiť trénovať.
Dukla bola od školy 15 minút, takže voľba bola jasná a dodnes to neľutujem, že som sa takto rozhodla. Strávila som tam veľa času, mala skvelých trénerov a bohužiaľ stále porovnávam fungovanie u nás a tam. Veľmi by som si priala taký prístup dostať aj na Slovensko, ale je to ešte dlhá cesta.
Keďže v Prahe je milión možností moja najlepšia kamarátka ma zavolala hrať aj Strahovskú ligu, čo je malý futbal na univerzite ČVUT, ktorý sa hrá vonku. Je tam zase iná dynamika a iná atmosféra, úžasné zažiť finále a vyhlasovanie výsledkov.
Musím upresniť, že som hrávala za béčko Dukly a teda pod pražským derby si netreba predstavovať Slaviu alebo Spartu. Samozrejme sme mali derby s ďalšími pražskými klubmi, ktoré stáli fakt za to. Bojovali sme aj o postup do vyššej ligy, ktorý sa nakoniec podaril.
NÁVRAT NA SLOVENSKO
V roku 2020 som skončila školu v Prahe a chcela som sa vrátiť domov za rodinou a priateľom. Keďže slovenskú Duklu som poznala, len som napísala manažérke, či zas môžem chodiť trénovať. Som rada, že ma tam privítali, a že môžem za nich hrávať. Keďže s covidom je to na vážkach a situácia sa mení každú chvíľu, nikdy neviete predvídať či sa aktuálna sezóna odohrá do konca alebo to skončí ako posledné dve sezóny.
Napriek tomu máme v Dukle Banská Bystrica ambície posúvať sa smerom vpred a dostať sa na takú pozíciu, aby sme boli istým účastníkom najvyššej súťaže. Chcem v tomto smere pochváliť spoluhráčky aj realizačný tím. Všetci dávame do toho maximum. Vedenie Dukly Banská Bystrica nám v tomto smere výrazne pomáha a mám pocit, že ženský futbal v Dukle napreduje.
O TRÉNERSKOM REMESLE
Áno tréner Kuchár ma zavolal k deťom vypomôcť mu s trénovaním očovskej prípravky, čo ma veľmi potešilo, pretože k trénerstvu som sa dostala v Prahe, kde nám klub umožnil spraviť si UEFA C licenciu. Ale trénovať som tam už nestihla. Čo sa týka tréningov v Očovej, na jeseň mi pribudli nové pracovné povinnosti a na tréningy som už nestíhala pravidelne chodiť.
Začala som však trénovať naše žiačky Dukly Banská Bystrica. Práca s dievčatami bola náročná, ale zároveň zábavná. Predovšetkým však zaväzujúca, aby to dievčatá na jednej strane bavilo a zároveň aby napredovali. V najbližšej dobe máme v Dukle veľké plány. Okrem mňa sa rozšíril realizačný tím o novú trénerku, ktorá je zároveň moja spoluhráčka v tíme žien Teréziu Mihálikovú.
Momentálne teda realizačný tím funguje pri ženách, juniorkách a žiačkach v štvorčlennom zložení tréneri Pavúk a Boroviak, trénerky Pavlíková a Miháliková. Chceme rozšíriť členskú základňu ženského futbalu na Dukle o ďalšie kategórie. Teším sa na túto výzvu. Aj touto cestou by som chcela osloviť rodičov a dievčat.
Ak sa na to pozriem z hľadiska hráčky, tak sa snažím na tréningoch aj zápasoch podať maximálny výkon, odmakať, čo sa od nás vyžaduje a splniť ciele. Zo skúseností som zistila, že bez poctivého trénovania nedokážem odviesť taký výkon aký sa odo mňa očakáva, takže tréningy sú pre mňa alfou omegou.
Zápas je už len akousi skúškou či som dostatočne trénovala a či viem preniesť hru z tréningov do zápasu. Na druhej strane, keď sa na tréningy pozerám ako trénerka, nie je to v ničom iné. Pristupujem k nim rovnako poctivo ako keď som hráčkou. Na každý tréning, ktorý som trénovala, som si zatiaľ pripravovala tréningový plán, ktorý sa snažím dodržiavať, ale zase nedržím sa ho za každú cenu, ak vidím, že dynamika tréningu stagnuje či je cvičenie náročné.
ŽENSKÝ FUTBALOVÝ TÍM NA PODPOĽANÍ ?!
Myslím si, že ženský tím na Podpoľaní vznikne a veľmi v to aj dúfam, ale nie je to jednoduchá cesta. Nebude to možno za 2-3 roky, ale verím, že sa to podarí.
