Alan Gocník sa dostal k futbalu už ako škôlkar, pričom sa vždy v piatok po družine tešil na tréning. „Futbal ma očaril už vtedy, keď som videl FC Barcelonu, a myslím si, že je snom každého malého dieťaťa raz tam hrávať. Čo sa týka môjho prvého tréningu, nevedel som, do čoho idem. Mal som topánky, v ktorých sa šmýkalo, a padal som na zadok ako také vrece krumpľov. Futbal znamená pre mňa dosť veľa, pretože ho hrám už viac ako desať rokov. Počas týchto desiatich rokov ma previedol mnohými životnými skúsenosťami – od prehier, zranení, výhier až po rôzne iné situácie. Obetoval som mu všetok voľný čas po škole, ale aj po rôznych akciách.“
Rodičia 18-ročného futbalistu ho odmalička viedli k tomu, aby hral tímovo, fair play a férovo. „Práve preto chodia podporovať mňa aj brata na zápasy. Touto cestou by som im chcel veľmi poďakovať, že ma priviedli k tomuto úžasnému športu. Mojím futbalovým vzorom je Virgil van Dijk, pretože hráme na rovnakom poste. Postupom času by som sa chcel zdokonaľovať na jeho úroveň.“
Gocník fandí Realu Madrid. „Napriek prehrám dokážem ísť do ďalšieho zápasu s tým pocitom, že ideme vyhrať alebo sa aspoň nevzdáme. Popracovať by som chcel hlavne na výbušnosti a komunikácii na ihrisku so spoluhráčmi. Nerobí mi problém skĺbiť školské a futbalové povinnosti. Podľa mňa sa veľmi dobre vyrovnávam s výzvami, ktorým čelím počas tréningov a zápasov. Rovnako pre mňa nie je problém splniť pokyny trénera alebo spoluhráčov.“
Tri sezóny pôsobil talentovaný stopér v Kováčovej. „Najviac mi v pamäti utkvel moment po prvom zápase na Kováčovej, keď mi tréner a spoluhráči povedali, že som podal výborný výkon. Nemôžem zabudnúť na veľa iných momentov – na naše výhry a oslavy v autobusoch. Pôsobenie v Kováčovej ma veľmi posunulo po fyzickej aj psychickej stránke.“
Aktuálne hrá starší z bratov Gocníkovcov v doraste materskej Zvolenskej Slatiny. „V mužstve som najstarší a snažím sa posúvať skúsenosti tým najmladším. Mojim spoluhráčom sa snažím pomôcť hlavne na zápasoch pri komunikácii a hernom štýle. S trénerom sa mi spolupracuje veľmi dobre. Je to skvelý človek s veľkým srdcom k futbalu. Mám s ním dobrý vzťah už od môjho prvého tréningu, na ktorom ma privítal spolu s Petrom Koristekom. V každom zápase odo mňa očakáva chladnú hlavu, zodpovednosť v obrane a dodržiavanie pokynov.“
Po konci minulého ročníka mali dorastenci Zvolenskej Slatiny rozlúčku, ktorej sa varil guláš a oslávil koniec sezóny. „Touto cestou by som chcel poďakovať hlavne Mirke Nosálovej – trénerovej manželke, že sa o nás stará počas zápasov. Je to taká naša klubová mama a veľká fanúšička. Určite by som chcel poďakovať aj ostatným fanúšikom, ktorí chodia na slatinský futbal. Verím, že postupom času vás bude viac a viac.“
Už od malička obliekal Alan Gocník dres Zvolenskej Slatiny spoločne s bratom Martinom. „Na ihrisku si navzájom pomáhame. Naše herné štýly sa dopĺňajú. Maťo vie veľmi dobre útočiť a kopávať priame aj nepriame kopy, ja zase viem strieľať prudké strely a dobre brániť. Bohužiaľ, rodičia sa kvôli povinnostiam okolo zvierat, ktoré máme doma, nemôžu zúčastniť každého zápasu. Aj vtedy nám však držia palce a myslia na nás. Chcem sa zlepšovať a napredovať, pokiaľ mi to zdravie dovolí. Moje športové ciele chcem dosiahnuť hlavne tréningami a odohratými minútami vo futbale.“
FOTO: Alan Gocník (archív)
