Najlepším strelcom očovských dorastencov v jesennej časti sa stal so siedmimi presnými zásahmi Andrej Velič.
Z čoho si mal ty ako dospievajúci futbalista najväčší strach?
Oproti kategóriám mladšieho veku som pociťoval pred zápasmi väčší stres, pretože som cítil väčší tlak na svoj výkon a nechcel som sklamať trénera ani spoluhráčov.
V akom vekom začína hráč cítiť na svojich pleciach tlak ? Je to už v detstve?
Ako som už spomenul v mladšom veku som futbal bral viac menej ako koníček, čiže na zápasy som sa chodil “vybehať”. Tlak som vytváral len sám na seba, napríklad pri zhliadnutí tabuľky v počte gólov hráčov som chcel byť na popredných priečkach.
Myslíš si, že mladších vekových kategóriách by výsledky nemali byť prvoradé?
Podľa môjho názoru by deti mali ukázať na zápase svoju hravosť a zápal pre hru. Cieľom trénerov by malo byť ukázať deťom krásu futbalu a naučiť ich základné herné činnosti jednotlivca.
Potom je už na samotnom hráčovi, ako ďalej bude rozvíjať svoje schopnosti. Čiže aby som to zhrnul, výsledky by v týchto kategóriách nemali byť na prvom mieste.
Demotivovalo ťa niekedy, keď ste prehrali a tréner bol nahnevaný, aj keď ste hrali dobre?
Keďže sme mali v klube MFK Vígľaš-Pstruša veľmi silné mužstvo v mladších žiakoch, do každého zápasu sme išli s úmyslom vyhrať, čiže po prípadnej prehre, ktorých nebolo veľa, sme mali motiváciu ďalší zápas vyhrať. Keď sme prehrali brali sme to tak, že náš výkon bol nedostatočný.
V súčasnosti mám v čerstvej pamäti zápas v Hriňovej, ktorý sme napriek dobrému výkonu prehrali, čo samozrejme nášho trénera nenechalo chladným a jasne nám to dal najavo. Myslím si však, že táto prehra nás posunula a zomkla.
Čo všetko si musel kvôli futbalu obetovať?
Myslím, že nič. Futbal nie je až taká časovo náročná činnosť, takže stíham popri ňom všetko.
Stalo sa ti, že si o sebe pochyboval a hovoril si, či má zmysel, čo robíš ? Ako si to riešil?
Vždy som vo futbale videl zmysel, pretože je to šport, ktorý mi prospieva.
Ako si zvládal situácie, keď si si možno aj myslel, že na to máš, ale tréner ťa nepostavil hrať?
Také situácie som nezažil. Vždy som bol dostatočne sebakritický a vedel som si sám povedať, či na to mám a chápal som trénerovo rozhodnutie, keď ma nezaradil do zostavy.
Nie je podľa teba chybou, že momentálne nemá žiadne podpolianske mužstvo vytvorený mladší dorast?
Určite je to škoda, ale keďže systém je nastavený na dvojičkové súťaže je to v týchto končinách prakticky nerealizovateľné.
Ako vychádzaš so súčasným trénerom očovského dorastu Patrikom Ľuptákom ? Si spokojný s jeho prístupom na tréningoch a zápasoch?
Tak s pánom trénerom mám nadštandardný vzťah, keďže sme v podobnom veku. Rozumieme si. Práve Patrik je jedným z hlavných dôvodov, prečo som momentálne v Očovej. Jeho prístup je absolútne profesionálny a cítim z neho zápal a chuť posúvať futbal v Očovej na vyššiu úroveň.
Čo ma však mrzí a štve je prístup, niektorých mojich spoluhráčov. Nemalo by sa stávať, že na tréning v Očovej príde jeden Očovan. Beriem to ako výsmech trénerovi, spoluhráčom a mne osobne.
Viem o tebe, že by si si v budúcnosti rád vyskúšal úlohu trénera. Ktorý zo súčasných trénerov je podľa teba najlepší na svete?
Mimo Patrika by som rád spomenul kouča Manchestru City Pepa Guardiolu, ktorý z môjho pohľadu zmenil moderný futbal a vďaka svojej taktike dokázal získať všetky trofeje a úspechy.
