Sobotný duel proti Prievidzi bol pre Miroslava Vilhana prvým medzi seniormi. „Ak mám byť úprimný, pred úvodným buly to bol taký mix emócií. Najprv prekvapenie, potom obrovská radosť a aj trochu rešpektu. Predsa len, po roku bez zápasu a po pôsobení v juniorke to bolo niečo nové. Hneď som si povedal, že chcem ukázať, že na to mám a že všetka tá drina počas tréningov nebola zbytočná. Znamená to pre mňa veľa. Je to taký moment, na ktorý nikdy nezabudnem, pretože prvý seniorský zápas je vždy špeciálny. A fakt, že sme zápas ešte aj vyhrali, je pre mňa len čerešnička na torte. Určite si to budem pamätať ako odrazový bod, od ktorého sa chcem ďalej posúvať a zlepšovať.“
Počas prvých minút pociťoval 20-ročný brankár nervozitu. „Nervozita asi ku každému debutu patrí. Po prvom úspešnom zásahu to zo mňa opadlo a začal som si zápas užívať naplno. Najväčším problémom bolo možno hneď nájsť správny rytmus zápasu po takej dlhej pauze, ale chalani mi veľmi pomohli. Neustále komunikovali, blokovali strely, a to ma dostalo do pohody.“
Vilhana prišiel na stretnutie ocino, mamina, brat aj blízki príbuzní. „Bolo to pre mňa veľké povzbudenie a extra motivácia ukázať sa pred nimi v čo najlepšom svetle. V hľadisku bolo aj pár kamarátov, pred ktorými som sa chcel predviesť. Verím, že sa mi to aj podarilo. Chcel by som poďakovať každému jednému, kto si našiel cestu na štadión. Podpora fanúšikov si veľmi ceníme, aj keď ich nie je vždy veľa. Verím, že svojimi výkonmi dokážeme prilákať ďalších.“
Zverenci Tomáša Nádašdiho zdolali Prievidzu 4:3 po predĺžení. „Rozhodla tímovosť a obetavosť. Každý makal, chalani blokovali strely a hrali sme ako jeden tím. Tréner Nádašdi ma po zápase pochválil. Povedal, že som podal spoľahlivý výkon a mám to brať ako motiváciu do ďalšej práce. To ma veľmi potešilo a dodalo mi to sebavedomie do ďalších dní.“
FOTO: Veronika Mondeková
